Čo potrebujete vedieť o psoriáze – Komplexný pohľad na ochorenie

Pridajte Komentár / Nezaradené

Čo je psoriáza

Psoriáza je chronické autoimunitné ochorenie kože, ktoré postihuje približne 2-3% svetovej populácie. Charakterizuje ju zrýchlený cyklus obnovy kožných buniek, pri ktorom sa kožné bunky obnovujú každých 3-5 dní namiesto normálnych 28-30 dní.

Tento abnormálne rýchly proces vedie k hromadeniu kožných buniek na povrchu, čo spôsobuje tvorbu charakteristických červených, šupinatých plakov.

Z patofyziologického hľadiska je psoriáza spôsobená dysreguláciou imunitného systému, najmä T-lymfocytov a zápalových cytokínov.

Aktivované T-bunky produkujú zápalové mediátory, najmä cytokíny z rodiny interleukínov (IL-17, IL-22, IL-23) a tumor nekrotizujúci faktor alfa (TNF-α), ktoré stimulujú abnormálnu proliferáciu keratinocytov.

Infografika o psoriáze

Psoriáza sa klasifikuje do niekoľkých typov podľa klinických prejavov:

  1. Ložisková psoriáza (psoriasis vulgaris) – najčastejšia forma (80-90% prípadov), prejavuje sa ohraničenými červenými plakmi pokrytými striebornými šupinami, typicky na lakťoch, kolenách, dolnej časti chrbta a vlasovej časti hlavy.
  2. Kvapôčková psoriáza (psoriasis guttata) – charakteristická malými červenými škvrnami v tvare kvapiek, často sa objavuje po streptokokovej infekcii, najmä u detí a mladých dospelých.
  3. Inverzná psoriáza (psoriasis inversa) – postihuje kožné záhyby ako podpazušie, slabiny a oblasť pod prsníkmi; lézie sú červené, lesklé a bez typických šupín.
  4. Pustulózna psoriáza – vyznačuje sa tvorbou pustúl (zhlukov bielych krviniek) na červenej koži; môže byť lokalizovaná alebo generalizovaná.
  5. Erytrodermická psoriáza – závažná forma postihujúca väčšinu povrchu tela; koža je intenzívne červená, bolestivá a môže sa odlupovať vo veľkých plátoch.

Psoriáza nie je len kožné ochorenie, ale systémové zápalové ochorenie, ktoré môže byť spojené s viacerými komorbiditami vrátane psoriatickej artritídy (postihuje 30% pacientov), kardiovaskulárnych ochorení, metabolického syndrómu, zápalových ochorení čriev a depresie.

Závažnosť ochorenia sa hodnotí pomocou indexov ako PASI (Psoriasis Area and Severity Index), BSA (Body Surface Area) alebo DLQI (Dermatology Life Quality Index), ktoré zohľadňujú rozsiahlosť postihnutia, intenzitu prejavov a vplyv na kvalitu života pacienta.

Kalkulačku PASI sme pre vás pripravili aj na našej stránke.

Pre základné pochopenie psoriázy, vám odporúčame pozrieť toto video (je v angličtine)

Ako vyzerá psoriáza

Psoriáza má charakteristický vzhľad, ktorý sa však môže líšiť podľa konkrétneho typu ochorenia a individuálnych faktorov pacienta. Typické vizuálne znaky ložiskovej psoriázy zahŕňajú:

  • Erytém (začervenanie): Lézie sú jasne červené až tmavočervené, dobre ohraničené od okolitej zdravej kože.
  • Infiltrácia (zhrubnutie): Postihnutá koža je hrubšia než okolité oblasti.
  • Deskvácia (šupinatosť): Na povrchu lézií sa tvoria charakteristické strieborné alebo biele šupiny, ktoré sa ľahko odlupujú.

Typické ložisko psoriázy má nasledujúce vrstvy (zhora nadol):

  1. Strieborné biele šupiny
  2. Tenká priesvitná membrána (Wickhamova striáž)
  3. Červená spodina (zápalová vrstva)

Fenomén „krvavej rosy“ (Auspitzov fenomén) je charakteristickým znakom psoriázy – po jemnom zoškrabnutí šupín sa objavujú drobné krvavé body.

Lokalizácia a špecifické prejavy

Psoriáza sa typicky objavuje na špecifických miestach:

Ložisková psoriáza:

  • Extenzorové plochy končatín (lakte, kolená)
  • Kožné záhyby (gluteálna ryha)
  • Vlasová časť hlavy
  • Dolná časť chrbta
  • Pupok
  • Okolie prirodzených otvorov

Psoriáza vo vlasovej časti hlavy:

  • Červené ložiská pokryté mastnými, bielo-žltými šupinami
  • Presahuje za líniu vlasov o 1-2 cm
  • Na rozdiel od lupín sú šupiny hrubšie a pevnejšie priľnuté ku koži
  • Môže viesť k dočasnému vypadávaniu vlasov

Psoriáza nechtov (postihuje 50% pacientov):

  • „Náprstkovité“ jamky v nechtovej platničke
  • Odlučovanie nechta (onycholýza)
  • Zhrubnutie nechta (hyperkeratóza)
  • „Olejové škvrny“ (žlto-hnedé sfarbenie)
  • Drobivosť nechta

Inverzná psoriáza:

  • Hladké, červené, lesklé ložiská bez šupín
  • Postihuje podpazušie, slabiny, pod prsníkmi, pupok, gluteálnu ryhu

Palmoplantárna psoriáza:

  • Hyperkeratotické ložiská na dlaniach a chodidlách
  • Často prítomné bolestivé fisúry (praskliny)
  • Môže byť zamenená za ekzém

Erytrodermická psoriáza:

  • Difúzne začervenanie a odlupovanie kože na viac ako 90% povrchu tela
  • Koža je teplá, bolestivá a odlupuje sa vo veľkých plátoch
  • Sprevádzaná celkovými príznakmi (horúčka, zimnica, dehydratácia)

Rozdiely voči iným kožným ochoreniam

Psoriázu je potrebné odlíšiť od iných kožných ochorení s podobnými prejavmi:

  • Seboroická dermatitída: Menej výrazné začervenanie, mastné žlté šupiny, postihuje najmä vlasovú časť, tvár a hrudník
  • Ekzém: Menej ostro ohraničený, s mokvajúcimi léziami a silným svrbením
  • Pityriasis rosea: Medailónové lézie s jemným šupinatým okrajom, typická „vianočná stromčeková“ distribúcia na trupe
  • Tinea corporis: Kruhovité lézie s aktívnym okrajom a centrálnym hojením

Pre presné odlíšenie je často potrebné histopatologické vyšetrenie vzorky kože (biopsia), ktoré u psoriázy typicky ukazuje:

  • Akantózu (zhrubnutie epidermy)
  • Parakeratózu (abnormálne zrohovatenie)
  • Munrove mikroabscesy (nahromadenie neutrofilov v epidermis)
  • Rozšírené a kľukaté krvné cievy v hornej časti dermis

Ako začína a progresuje psoriáza

Prvé prejavy psoriázy sa môžu objaviť v akomkoľvek veku, najčastejšie však začína v dvoch vekových obdobiach: medzi 20.-30. rokom života (skorý začiatok, typ 1) alebo medzi 50.-60. rokom (neskorý začiatok, typ 2). Skorý začiatok býva často spojený s pozitívnou rodinnou anamnézou a závažnejším priebehom ochorenia.

Počiatočné prejavy

Psoriáza zvyčajne začína nenápadne, často ako:

  • Malé, červené, mierne vyvýšené škvrny (papuly), ktoré sa postupne zväčšujú
  • Suchá, svrbivá koža s jemným olupovaním
  • Drobné zmeny na nechtoch (jamky, zmena farby)
  • Izolované ložiská vo vlasovej časti hlavy, ktoré môžu byť zamenené za lupiny
  • Lokalizované lézie na lakťoch a kolenách

U približne 10% pacientov je prvým príznakom kvapôčková psoriáza, ktorá sa často objaví po prekonaní streptokokovej infekcie horných dýchacích ciest, najmä u detí a mladých dospelých. Prejavuje sa ako mnohopočetné drobné červené papuly veľkosti 2-10 mm, ktoré pripomínajú kvapky.

Priebeh a progresia ochorenia

Psoriáza je chronické ochorenie charakterizované striedaním období zhoršenia (exacerbácie) a zlepšenia (remisie). Priebeh je vysoko individuálny a nepredvídateľný:

  1. Stabilný priebeh: U niektorých pacientov zostávajú prejavy relatívne konštantné, s minimálnymi zmenami v priebehu rokov.
  2. Cyklický priebeh: Iní pacienti zažívajú pravidelné cykly zhoršenia a zlepšenia, často súvisiace so sezónnymi zmenami (zlepšenie v lete, zhoršenie v zime).
  3. Progresívny priebeh: U menšej skupiny pacientov dochádza k postupnému zhoršovaniu ochorenia, s nárastom počtu a veľkosti lézií.
  4. Eruptívny priebeh: Náhle a rozsiahle vzplanutie ochorenia, často v súvislosti so spúšťacími faktormi.

Spúšťacie faktory exacerbácie

Rôzne faktory môžu vyvolať vznik nových lézií alebo zhoršenie existujúcich:

  • Infekcie: Najmä streptokokové infekcie horných dýchacích ciest
  • Fyzické trauma kože: Poranenia, popáleniny, operácie, tetovanie (Köbnerov fenomén)
  • Stres: Psychický stres je významným spúšťačom u 40-80% pacientov
  • Lieky: Beta-blokátory, lítium, antimalarikáa, niektoré nesteroidné antiflogistiká
  • Klimatické faktory: Chladné a suché počasie, nedostatok slnečného žiarenia
  • Životný štýl: Alkohol, fajčenie, obezita
  • Hormonálne zmeny: Tehotenstvo, menopauza

Vzorce dlhodobého priebehu

Dlhodobé sledovanie pacientov s psoriázou odhaľuje niekoľko vzorcov:

  • U približne 40% pacientov dochádza k postupnému zlepšovaniu ochorenia s vekom
  • Asi 20% pacientov zažíva výrazné kolísanie závažnosti ochorenia
  • U 30-40% pacientov zostáva ochorenie relatívne stabilné
  • 5-10% pacientov s ložiskovou psoriázou môže v priebehu života vyvinúť psoriatickú artritídu

Progresia k psoriatickej artritíde

Psoriatická artritída sa vyvinie u približne 30% pacientov s psoriázou, typicky 5-10 rokov po začiatku kožných prejavov. Rizikové faktory pre jej rozvoj zahŕňajú:

  • Postihnutie nechtov
  • Rozsiahle kožné postihnutie
  • Psoriáza vo vlasovej časti a v gluteálnej ryhe
  • Pozitívna rodinná anamnéza
  • Obezita a metabolický syndróm

Psoriáza vo vlasovej časti

Psoriáza vo vlasovej časti (scalp psoriasis) postihuje až 80% pacientov s psoriázou a pre mnohých predstavuje významný kozmetický a psychosociálny problém. Často je prvým príznakom ochorenia a môže existovať samostatne bez postihnutia iných častí tela.

Klinické prejavy

Psoriáza vo vlasovej časti sa prejavuje ako:

  • Ostro ohraničené, červené a zapálené oblasti pokožky hlavy
  • Hrubé, strieborné alebo bielo-žlté šupiny
  • Lézie, ktoré typicky presahujú líniu vlasov o 1-2 cm
  • Postihnutie môže byť lokalizované alebo difúzne, pokrývajúce celú pokožku hlavy
  • V závažných prípadoch môže dochádzať k splývaniu lézií a tvorbe „psoriázu podobnej prilby“

Odlíšenie od iných ochorení pokožky hlavy

Psoriázu vo vlasovej časti je potrebné odlíšiť od:

  • Seboroickej dermatitídy: Menej výrazné začervenanie, mastné žlto-biele šupiny, svrbenie, postihuje oblasti bohaté na mazové žľazy
  • Tinea capitis: Kruhovité lézie, často s centrálnym hojením, môže byť spojená so stratou vlasov
  • Lupus erythematosus: Atrofické ložiská s jazvením a trvalou stratou vlasov
  • Atopická dermatitída: Intenzívne svrbenie, mokvanie, typicky spojená s atopickou anamnézou
  • Kontaktná dermatitída: Súvisí s používaním vlasovej kozmetiky, lokalizovaná v miestach kontaktu

Vplyv na vlasy

Hoci psoriáza primárne nepoškodzuje vlasové folikuly, môže dochádzať k:

  • Dočasnému vypadávaniu vlasov (telogénne efluvium) v dôsledku intenzívneho zápalu
  • Mechanickému poškodeniu vlasov častým škrabaním a česaním
  • Zhoršeniu kvality vlasov v dôsledku nadmerného používania liečebných prípravkov

Dôležité je, že strata vlasov pri psoriáze je zvyčajne reverzibilná, na rozdiel od niektorých autoimunitných ochorení ako alopecia areata.

Špecifická liečba

Liečba psoriázy vo vlasovej časti predstavuje výzvu kvôli prítomnosti vlasov a ťažšej aplikácii liečiv. Využívajú sa:

  1. Topické kortikosteroidy:
    • Šampóny, peny, gély a roztoky (lepšia penetrácia než krémy a masti)
    • Vhodné pre krátkodobú liečbu vzplanutí
    • Riziká pri dlhodobom používaní: atrofia kože, tachyfylaxia
  2. Analógy vitamínu D (kalcipotriol, takalcitol):
    • Vhodné pre dlhodobú udržiavaciu liečbu
    • Môžu byť kombinované s kortikosteroidmi
  3. Keratolitiká:
    • Kyselina salicylová, urea, mliečna kyselina
    • Pomáhajú odstraňovať šupiny a zlepšujú penetráciu iných liečiv
  4. Terapeutické šampóny:
    • S obsahom dechtu, kyseliny salicylovej, zinku, selénium sulfidu
  5. Fototerapia:
    • UVB žiarenie, vrátane excimer laseru
    • Nutné odhrnúť vlasy pre efektivitu
  6. Systémová liečba:
    • Indikovaná pri závažných, rezistentných prípadoch
    • Metotrexát, biologiká, apremilast

Praktické odporúčania pre starostlivosť

Pre pacientov s psoriázou vo vlasovej časti sú dôležité tieto odporúčania:

  • Používať jemné, neparfumované šampóny bez sulfátov
  • Umývať vlasy v teplej, nie horúcej vode
  • Vyhnúť sa agresívnemu česaniu a drhnutiu pokožky hlavy
  • Aplikovať liečebné prípravky na noc pod sprchovú čiapku pre lepšiu penetráciu
  • Obmedziť používanie fénu a tepelných úprav vlasov
  • Pravidelne hydratovať pokožku hlavy

Psoriáza u detí

Psoriáza u detí predstavuje približne 10-15% všetkých prípadov psoriázy. Začiatok ochorenia v detskom veku je spojený s vyšším rizikom závažnejšieho priebehu a komorbidít v dospelosti.

Epidemiológia a vekové rozdelenie

  • Incidencia psoriázy stúpa lineárne s vekom od narodenia po dospelosť
  • Prvý vrchol výskytu je medzi 8-12 rokom života
  • Približne tretina dospelých pacientov s psoriázou udáva začiatok príznakov pred 16. rokom života
  • Výskyt u dojčiat je zriedkavý, ale možný
  • Častejší výskyt u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou

Klinické osobitosti psoriázy u detí

Psoriáza v detskom veku má niekoľko špecifických charakteristík:

  1. Kvapôčková psoriáza je najčastejšou prvou manifestáciou u detí, typicky po streptokokovej infekcii
  2. Postihnutie tváre a perianálnej oblasti je častejšie než u dospelých
  3. Lézie bývajú menej infiltrované s tenšími šupinami
  4. Svrbenie je výraznejším príznakom než u dospelých
  5. Köbnerov fenomén (vznik psoriázy v mieste traumy) je výraznejší
  6. Plienková psoriáza je špecifickou formou u dojčiat, môže byť zamenená za plienkovú dermatitídu

Najčastejšie formy psoriázy u detí:

  • Ložisková psoriáza (najčastejšia)
  • Kvapôčková psoriáza
  • Inverzná psoriáza
  • Lineárna psoriáza (zriedkavejšia, sleduje Blaschkove línie)
  • Pustulózna psoriáza (zriedkavá u detí)

Diagnostické výzvy

Diagnostika psoriázy u detí môže byť náročná z dôvodu:

  • Atypických prejavov
  • Prekrývania symptómov s inými dermatózami (atopický ekzém, seboroická dermatitída)
  • Častého postihnutia netypických lokalít
  • Obáv z invazívnych diagnostických postupov (biopsia)

Liečebné osobitosti

Liečba psoriázy u detí vyžaduje špeciálny prístup:

  1. Opatrnejšia voľba liečiv:
    • Preferencia menej potentných kortikosteroidov
    • Obmedzenie systémovej liečby
    • Zváženie dlhodobej bezpečnosti
  2. Priorita topickej liečby:
    • Emolienciá ako základ
    • Kortikosteroidy nižšej a strednej účinnosti
    • Analógy vitamínu D od 2 rokov veku
    • Inhibítory kalcineurínu mimo SPC (off-label)
  3. Fototerapia:
    • Úzkopásmové UVB je bezpečnou a účinnou možnosťou od 4-6 rokov
    • PUVA sa u detí zvyčajne neodporúča
  4. Systémová liečba:
    • Rezervovaná pre závažné prípady
    • Metotrexát je najpoužívanejším systémovým liekom u detí
    • Biologiká (etanercept, adalimumab, ustekinumab) sú schválené pre určité vekové skupiny
    • Acitretín sa používa s opatrnosťou kvôli riziku ovplyvnenia rastu kostí

Psychosociálne aspekty

Psoriáza môže mať významný vplyv na psychiku dieťaťa:

  • Stigmatizácia a šikana v škole
  • Sociálna izolácia
  • Problémy so sebahodnotením a sebavedomím
  • Depresia a úzkostné poruchy
  • Narušenie vzťahov v rodine

Preto komplexná starostlivosť zahŕňa:

  • Edukáciu dieťaťa a rodiny
  • Psychologickú podporu
  • Zapojenie školy a rovesníkov
  • Podporné skupiny pre deti s kožnými ochoreniami
  • V prípade potreby psychoterapiu

Čo spôsobuje psoriázu

Psoriáza je komplexné multifaktoriálne ochorenie, ktorého presná etiológia nie je úplne objasnená. Aktuálny vedecký konsenzus považuje psoriázu za výsledok kombinácie genetických, imunologických a environmentálnych faktorov.

Genetické faktory

Genetická predispozícia hrá významnú úlohu v patogenéze psoriázy:

  • Riziko vzniku psoriázy je 2-3x vyššie u príbuzných prvého stupňa pacientov s psoriázou
  • Konkordancia u jednovaječných dvojčiat je 65-70%, u dvojvaječných 15-20%
  • Identifikovaných bolo viac ako 60 génových lokusov spojených s psoriázou (PSORS1-PSORS9)
  • Najvýznamnejší je PSORS1 lokus na chromozóme 6p21.3, ktorý obsahuje HLA-C*06:02 alelu
  • Ďalšie významné gény zahŕňajú IL12B, IL23R, IL23A, TNFAIP3, TNIP1, TRAF3IP2 a CARD14

Rôzne genetické variácie súvisia s rôznymi klinickými formami psoriázy:

  • HLA-C*06:02 je silne asociovaný s ložiskovou a kvapôčkovou psoriázou
  • IL36RN mutácie súvisia s pustulóznou psoriázou
  • CARD14 mutácie s pustulóznou a erytrodermickou psoriázou

Imunologické mechanizmy

Psoriáza je primárne poruchou imunitného systému, kde dochádza k abnormálnej aktivácii rôznych imunitných buniek a signálnych dráh:

  1. Vrodená imunita:
    • Aktivácia dendritických buniek a produkcia interferónov I. typu
    • Tvorba antimikrobiálnych peptidov (LL-37, β-defensíny)
    • Aktivácia neutrofilov a tvorba neutrofilových extracelulárnych pascí (NETs)
  2. Adaptívna imunita:
    • Aktivácia a expanzia subpopulácií T-lymfocytov, najmä Th1, Th17 a Th22
    • Produkcia zápalových cytokínov:
      • IL-17A, IL-17F (hlavné efektory zápalu)
      • IL-22 (stimulácia proliferácie keratinocytov)
      • IL-23 (stabilizácia a expanzia Th17 buniek)
      • TNF-α (zosilnenie zápalového procesu)
      • Interferón-γ (aktivácia keratinocytov a cievneho endotelu)
  3. Patologická odpoveď keratinocytov:
    • Hyperproliferácia (skrátenie bunečného cyklu z 28-30 dní na 3-5 dní)
    • Abnormálna diferenciácia (parakeratóza)
    • Produkcia prozápalových cytokínov a chemokínov
    • Rezistencia na apoptózu

Tieto procesy vedú k vytvoreniu zápalového „spätnoväzbového kruhu“ medzi imunitnými bunkami a keratinocytmi, ktorý bez liečby pretrváva.

Environmentálne spúšťače

Rôzne environmentálne faktory môžu iniciovať alebo exacerbovať psoriázu u geneticky predisponovaných jedincov:

  1. Infekcie:
    • Streptokokové infekcie (najmä β-hemolytický streptokok skupiny A) – silná asociácia s kvapôčkovou psoriázou
    • Vírusové infekcie (HIV môže vyvolať alebo zhoršiť psoriázu)
    • Kandidóza a mykotické infekcie (asociácia s flexurálnou psoriázou)
  2. Fyzické trauma:
    • Köbnerov fenomén – vznik psoriázy v mieste poranenia, operácie, popálenia
    • Explanácia pre predilekčnú lokalizáciu na miestach vystavených tlaku a treniu
  3. Lieky:
    • Beta-blokátory
    • Lítium
    • Antimalarikáa (chlorochin, hydroxychlorochin)
    • Interferón alfa a gamma
    • ACE inhibítory
    • Náhle vysadenie systémových kortikosteroidov
  4. Životný štýl:
    • Alkohol – asociovaný s ťažším priebehom a horšou odpoveďou na liečbu
    • Fajčenie – 2x vyššie riziko vzniku psoriázy, horšia prognóza
    • Obezita – vyššie riziko vzniku a ťažšieho priebehu
    • Nezdravá strava – vysoký príjem nasýtených tukov a rafinovaných sacharidov
  5. Psychologické faktory:
    • Stres – spúšťač u 40-80% pacientov
    • Úzkosť a depresia – môžu predchádzať vznik psoriázy alebo ju zhoršiť
  6. Klimatické faktory:
    • Nízka teplota a vlhkosť vzduchu
    • Nedostatok slnečného žiarenia (vysvetľuje sezónne kolísanie)

Úloha mikrobiómu

Novšie výskumy naznačujú potenciálnu úlohu kožného a črevného mikrobiómu v patogenéze psoriázy:

  • Zmeny v diverzite a zložení kožnej mikroflóry v psoriatických léziách
  • Zvýšený výskyt Streptococcus a Staphylococcus, znížený výskyt Propionibacterium
  • Dysbiosis črevnej mikroflóry s redukciou prospešných baktérií
  • Možné prepojenie medzi mikrobiotou, permeabilitou čreva a systémovým zápalom

Je psoriáza prenosná?

Psoriáza nie je prenosná ochorenie. Nemôže sa preniesť z človeka na človeka priamym kontaktom, zdieľaním predmetov, telesnými tekutinami ani iným spôsobom. Tento fakt je dôležité zdôrazniť, pretože nesprávne presvedčenie o nákazlivosti psoriázy prispieva k stigmatizácii pacientov a ich sociálnej izolácii.

Prečo psoriáza nie je prenosná?

Psoriáza nie je infekčné ochorenie z nasledujúcich dôvodov:

  1. Autoimunitná etiológia:
    • Psoriáza je spôsobená dysreguláciou vlastného imunitného systému pacienta
    • Nejde o infekciu spôsobenú patogénom (baktériou, vírusom, hubou či parazitom)
  2. Genetická predispozícia:
    • Psoriáza sa vyvíja na základe komplexnej genetickej predispozície
    • Človek bez genetickej predispozície nemôže „chytiť“ psoriázu
  3. Multifaktoriálny charakter:
    • Na vzniku ochorenia sa podieľajú genetické faktory, imunitné abnormality a environmentálne vplyvy
    • Samotný kontakt s psoriatickými léziami nie je spúšťačom

Dedičnosť vs. prenosnosť

Je dôležité rozlišovať medzi dedičnosťou a prenosnosťou:

  • Dedičnosť – psoriáza má genetickú komponentu, môže sa „deliť v rodine“
    • Ak jeden rodič má psoriázu, dieťa má približne 10% šancu, že ju vyvinie
    • Ak obaja rodičia majú psoriázu, riziko stúpa na 50%
    • Dedí sa však len predispozícia, nie samotné ochorenie
  • Prenosnosť – psoriáza nie je nákazlivá, nedá sa preniesť kontaktom
    • Človek nemôže „chytiť“ psoriázu od niekoho iného
    • Ani intímny kontakt, bývanie v jednej domácnosti či zdieľanie osobných predmetov nevedie k prenosu

Infekčné spúšťače psoriázy

Hoci psoriáza sama nie je infekčná, niektoré infekcie môžu spustiť jej prvú manifestáciu alebo exacerbáciu:

  • Streptokoková infekcia hrdla často predchádza kvapôčkovej psoriáze
  • Tieto infekcie sú spúšťačom u geneticky predisponovaných jedincov
  • V takýchto prípadoch ide o infekčný spúšťač autoimunitnej reakcie, nie o prenos psoriázy samotnej

Vyvrátenie mýtov o prenosnosti

Existuje niekoľko častých mylných predstáv o prenosnosti psoriázy:

  • Mýtus: „Psoriáza sa môže preniesť priamym kontaktom s kožnými léziami.“
    • Fakt: Dotyk psoriatických lézií nemôže viesť k prenosu ochorenia.
  • Mýtus: „Šupiny z psoriatických lézií môžu infikovať zdravú kožu.“
    • Fakt: Šupiny obsahujú len odumreté kožné bunky pacienta, nie infekčné agensy.
  • Mýtus: „Psoriáza sa môže preniesť pri používaní rovnakých hygienických potrieb.“
    • Fakt: Zdieľanie predmetov s pacientom s psoriázou nepredstavuje riziko prenosu.
  • Mýtus: „Deti môžu chytiť psoriázu od rodiča s týmto ochorením.“
    • Fakt: Deti môžu zdediť genetickú predispozíciu, ale nemôžu sa „nakaziť“ od rodičov.

Komunikácia s okolím

Pre pacientov s psoriázou je dôležité vedieť, ako komunikovať neprenosnosť ochorenia svojmu okoliu:

  1. Otvorene informovať o neinfekčnej povahe ochorenia
  2. Poskytnúť jednoduché vysvetlenie autoimunitného charakteru
  3. Poukázať na vedecký konsenzus a odporúčania dermatologických spoločností
  4. V prípade potreby odporučiť dôveryhodné zdroje informácií

Ako sa lieči psoriáza

Liečba psoriázy je komplexný proces, ktorý musí byť individualizovaný podľa typu a závažnosti ochorenia, lokalizácie lézií, komorbidít, veku pacienta a jeho preferencií. Hoci v súčasnosti neexistuje definitívny liek, ktorý by psoriázu úplne vyliečil, moderná medicína ponúka široké spektrum terapeutických možností, ktoré dokážu účinne kontrolovať prejavy ochorenia a zlepšiť kvalitu života pacientov.

Hodnotenie závažnosti ochorenia

Pred začiatkom liečby je dôležité objektívne zhodnotiť závažnosť psoriázy pomocou validovaných nástrojov:

  • PASI (Psoriasis Area and Severity Index) – hodnotí rozsiahlosť a intenzitu prejavov
  • BSA (Body Surface Area) – percentuálne vyjadrenie plochy postihnutej kože
  • DLQI (Dermatology Life Quality Index) – hodnotí vplyv na kvalitu života
  • PGA (Physician Global Assessment) – celkové hodnotenie lekárom

Na základe týchto parametrov možno psoriázu klasifikovať ako:

  • Ľahkú: BSA < 3%, PASI < 5, DLQI < 5
  • Stredne ťažkú: BSA 3-10%, PASI 5-10, DLQI 5-10
  • Ťažkú: BSA > 10%, PASI > 10, DLQI > 10

Lokálna liečba

Lokálna (topická) liečba je základom manažmentu ľahkej až stredne ťažkej psoriázy a doplnkom systémovej liečby pri ťažkých formách:

  1. Emolienciá a keratolytiká:
    • Základná podporná liečba
    • Hydratujú kožu a odstraňujú šupiny
    • Obsahujú ureu, kyselinu salicylovú, mliečnu kyselinu
    • Zlepšujú penetráciu ostatných liečiv
  2. Kortikosteroidy:
    • Najčastejšie používané topické liečivá
    • K dispozícii v rôznych formách (krémy, masti, roztoky, peny, šampóny)
    • Rozdelené podľa účinnosti (I.-IV. trieda)
    • Účinok: protizápalový, antiproliferatívny, imunosupresívny
    • Limitácie: tachyfylaxia, rebound fenomén, atrofia kože pri dlhodobom používaní
  3. Analógy vitamínu D (kalcipotriol, takalcitol):
    • Regulujú proliferáciu a diferenciáciu keratinocytov
    • Vhodné pre dlhodobú liečbu bez rizika tachyfylaxie
    • Často kombinované s kortikosteroidmi (fixné kombinácie)
    • Limitácie: lokálne podráždenie, opatrnosť pri liečbe väčších plôch (riziko hyperkalcémie)
  4. Inhibítory kalcineurínu (takrolimus, pimekrolimus):
    • Vhodné pre citlivé oblasti (tvár, intertriginózne lokality)
    • Bez rizika atrofie kože
    • Limitované použitie – v EU nie sú registrované na liečbu psoriázy (off-label)
  5. Retinoidové deriváty (tazarotén):
    • Modulujú proliferáciu a diferenciáciu keratinocytov
    • Pomalší nástup účinku, ale dlhodobejší efekt
    • Limitácie: lokálne podráždenie, fotosenzitizácia, teratogenita
  6. Dechtové preparáty:
    • Tradičné liečivá s antiproliferatívnym a protizápalovým účinkom
    • Využívané najmä v liečbe psoriázy vo vlasovej časti (šampóny)
    • Limitácie: znečistenie, zápach, potenciálna karcinogenita pri dlhodobom používaní

Fototerapia

Fototerapia využíva liečebné účinky ultrafialového žiarenia a predstavuje účinnú možnosť pre pacientov so stredne ťažkou až ťažkou psoriázou:

  1. Úzkopásmové UVB (311-313 nm):
    • Prvá voľba fototerapie
    • Účinná najmä pri kvapôčkovej a ložiskovej psoriáze
    • Režim: 2-3x týždenne po dobu 6-12 týždňov
    • Výhody: bezpečnejší profil než PUVA, možnosť použitia u detí a tehotných žien
  2. PUVA (psoralén + UVA):
    • Kombinácia fotosenzibilizujúcej látky (psoralén) a UVA žiarenia
    • Vyššia účinnosť než UVB pri niektorých formách
    • Limitácie: riziko fotostarnutia kože, vyššie riziko karcinómov kože, hepatotoxicita
  3. Excimer laser (308 nm):
    • Cielená aplikácia vysokoenergetického UVB žiarenia
    • Vhodný pre lokalizované ložiská
    • Výhody: možnosť aplikácie vyšších dávok, šetrenie okolitej zdravej kože
  4. Helioterapia:
    • Kontrolované vystavenie prirodzenému slnečnému žiareniu
    • Súčasť klimatoterapie (napr. Mŕtve more)

Systémová liečba konvenčnými preparátmi

Systémová liečba je indikovaná pri stredne ťažkej až ťažkej psoriáze a pri psoriatickej artritíde:

  1. Metotrexát:
    • Najdlhšie používaný systémový liek na psoriázu
    • Mechanizmus: inhibícia syntézy DNA, protizápalový účinok
    • Dávkovanie: 7,5-25 mg týždenne (perorálne alebo subkutánne)
    • Výhody: nízka cena, účinnosť aj pri psoriatickej artritíde
    • Limitácie: hepatotoxicita, hematologická toxicita, teratogenita, interakcie s alkoholom
  2. Cyklosporín:
    • Kalcineurínový inhibítor s rýchlym nástupom účinku
    • Dávkovanie: 2,5-5 mg/kg/deň
    • Výhody: rýchla odpoveď, vhodný pre manažment akútnych vzplanutí
    • Limitácie: nefrotoxicita, hypertenzia, riziko malignít, liekové interakcie
  3. Acitretín:
    • Syntetický retinoid
    • Mechanizmus: modulácia génovej expresie, normalizácia diferenciácie keratinocytov
    • Výhody: účinný pri pustulóznej a erytrodermickej psoriáze, synergizmus s UVB
    • Limitácie: teratogenita (kontraindikácia 3 roky po vysadení), hyperlipidémia, suchosť slizníc
  4. Apremilast:
    • Inhibítor fosfodiesterázy 4 (PDE4)
    • Mechanizmus: zníženie produkcie prozápalových cytokínov
    • Výhody: perorálne podávanie, priaznivý bezpečnostný profil, minimálne monitorovanie
    • Limitácie: nižšia účinnosť než biologiká, gastrointestinálne nežiaduce účinky

Biologická liečba

Biologiká predstavujú najnovšiu a najúčinnejšiu skupinu liekov pre ťažké formy psoriázy a psoriatickej artritídy:

  1. Inhibítory TNF-alfa:
    • Etanercept: fúzny proteín TNF receptora (dávka: 50 mg 1-2x týždenne s.c.)
    • Adalimumab: plne humánna monoklonálna protilátka (dávka: 40 mg každé 2 týždne s.c.)
    • Infliximab: chimerická monoklonálna protilátka (dávka: 5 mg/kg i.v. v týždňoch 0, 2, 6, potom každých 8 týždňov)
    • Certolizumab pegol: pegylovaný Fab fragment (dávka: 400 mg v týždňoch 0, 2, 4, potom 200 mg každé 2 týždne)
    • Výhody: rýchly nástup účinku, účinnosť pri psoriatickej artritíde
    • Limitácie: riziko infekcií, reaktivácia TBC, riziko demyelinizačných ochorení
  2. Inhibítory IL-12/23:
    • Ustekinumab: protilátka proti p40 podjednotke IL-12/23 (dávka: 45-90 mg s.c. v týždňoch 0, 4, potom každých 12 týždňov)
    • Výhody: pohodlné dávkovanie, priaznivý bezpečnostný profil
    • Limitácie: pomalší nástup účinku než pri anti-TNF
  3. Inhibítory IL-17:
    • Secukinumab: plne humánna monoklonálna protilátka proti IL-17A (dávka: 300 mg s.c. v týždňoch 0, 1, 2, 3, 4, potom mesačne)
    • Ixekizumab: humanizovaná monoklonálna protilátka proti IL-17A (dávka: 160 mg s.c. v týždni 0, potom 80 mg každé 2 týždne do 12. týždňa, následne každé 4 týždne)
    • Brodalumab: plne humánna monoklonálna protilátka proti receptoru IL-17 (dávka: 210 mg s.c. v týždňoch 0, 1, 2, potom každé 2 týždne)
    • Výhody: vysoká účinnosť, rýchly nástup účinku
    • Limitácie: výskyt kandidóz, opatrnosť u pacientov so zápalovým ochorením čriev
  4. Inhibítory IL-23:
    • Guselkumab: plne humánna monoklonálna protilátka proti p19 podjednotke IL-23 (dávka: 100 mg s.c. v týždňoch 0, 4, potom každých 8 týždňov)
    • Risankizumab: humanizovaná monoklonálna protilátka proti p19 podjednotke IL-23 (dávka: 150 mg s.c. v týždňoch 0, 4, potom každých 12 týždňov)
    • Tildrakizumab: humanizovaná monoklonálna protilátka proti p19 podjednotke IL-23 (dávka: 100 mg s.c. v týždňoch 0, 4, potom každých 12 týždňov)
    • Výhody: dlhé intervaly medzi aplikáciami, vysoká účinnosť, priaznivý bezpečnostný profil
    • Novšia skupina biologík s excelentným pomerom účinnosť/bezpečnosť

Nové terapeutické prístupy

Výskum v oblasti liečby psoriázy je veľmi aktívny, pričom sa skúmajú:

  1. Malé molekuly – orálne selektívne inhibítory:
    • JAK inhibítory: deucravacitinib, tofacitinib, baricitinib
    • TYK2 inhibítory: špecificky cielené na dráhu IL-23
  2. Nové biologické ciele:
    • Antagonisty IL-1
    • Inhibítory IL-36
    • Modulátory T-bunečných kostimulačných molekúl
  3. Personalizovaná medicína:
    • Biomarkery predikujúce odpoveď na liečbu
    • Genetický profiling pre výber optimálnej terapie
    • Algoritmy pre sekvenčnú liečbu

Terapeutické stratégie a algoritmy

Moderná liečba psoriázy využíva stratégiu „treat to target“ (liečba k cieľu):

  • Definovaný cieľ: PASI 90/100 alebo minimálne PASI 75 + DLQI ≤ 5
  • Pravidelné prehodnocovanie účinnosti
  • Úprava liečby pri nedostatočnej odpovedi

Typický liečebný algoritmus:

  1. Ľahká psoriáza: topická liečba
  2. Stredne ťažká: topická liečba + fototerapia alebo konvenčná systémová liečba
  3. Ťažká: biologická liečba alebo apremilast
  4. Sekvenčný prístup pri zlyhaní: zmena biologika, kombinácia modalít

Alternatívne prístupy k liečbe

Popri konvenčnej medicíne mnohí pacienti s psoriázou vyhľadávajú alternatívne a komplementárne prístupy k liečbe. Niektoré z týchto metód majú určitú vedeckú podporu, zatiaľ čo iné zostávajú bez dostatočných dôkazov.

Klimatoterapia a balneoterapia

Liečebné využitie špecifických klimatických podmienok má dlhú tradíciu v manažmente psoriázy:

  1. Thalassoterapia (Mŕtve more):
    • Kombinácia unikátnych faktorov: vysoká koncentrácia minerálov, nízka nadmorská výška (-420 m), vysoká intenzita UV žiarenia s filtráciou UVB spektra, nízka vlhkosť
    • Vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť: 70-90% pacientov dosahuje významné zlepšenie po 4-týždňovom pobyte
    • Efekt pretrváva 3-6 mesiacov po návrate
  2. Balneoterapia:
    • Využitie minerálnych a termálnych vôd
    • Mechanizmy účinku: protizápalový, imunomodulačný, antioxidačný
    • Významné lokality v Európe: Avène (Francúzsko), La Roche-Posay (Francúzsko), Blue Lagoon (Island)
    • Často kombinovaná s fototerapiou (PUVA, UVB)
  3. Vysokohorská klimatoterapia:
    • Využitie špecifických podmienok vo vysokohorskom prostredí nad 1600 m.n.m.
    • Faktory účinku: zvýšená intenzita UV žiarenia, nízka vlhkosť, nízka koncentrácia alergénov
    • Liečebné centrá: Davos a Arosa (Švajčiarsko)

Prírodné produkty a bylinná liečba

Mnohé rastlinné a prírodné produkty sú tradične používané v liečbe psoriázy:

  1. Aloé vera:
    • Protizápalové a hojivé účinky
    • Lokálna aplikácia gélu z aloé
    • Vedecké dôkazy: obmedzené, malé štúdie ukazujú mierne zlepšenie
  2. Kurkumín:
    • Aktívna zložka kurkumy s protizápalovými vlastnosťami
    • Inhibícia TNF-alfa a IL-17 signálnych dráh
    • Vedecké dôkazy: preklinické štúdie sľubné, klinické dôkazy obmedzené
  3. Omega-3 mastné kyseliny:
    • Zdroje: rybí olej, ľanové semienka
    • Protizápalový účinok prostredníctvom modulácie produkcie eikosanoidov
    • Vedecké dôkazy: stredne silné, meta-analýzy ukazujú mierny benefit pri dlhodobom užívaní
  4. Indigo naturalis (čínska bylina):
    • Tradične používaná v čínskej medicíne
    • Mechanizmus: inhibícia proliferácie keratinocytov, protizápalový účinok
    • Vedecké dôkazy: niekoľko randomizovaných štúdií preukázalo účinnosť topickej aplikácie
  5. Mahónia obyčajná (Mahonia aquifolium):
    • Obsahuje alkaloidy s protizápalovými a antiproliferatívnymi účinkami
    • Vedecké dôkazy: mierny až stredný efekt v randomizovaných štúdiách
  6. Čierny ryžový extrakt:
    • Bohatý na antioxidanty a polyfenoly
    • Vedecké dôkazy: predbežné štúdie naznačujú pozitívny efekt

Akupunktúra a tradičná čínska medicína

Akupunktúra a tradičná čínska medicína (TCM) predstavujú komplexný systém, ktorý zahŕňa:

  1. Akupunktúra:
    • Stimulácia špecifických bodov na tele pomocou tenkých ihiel
    • Predpokladaný mechanizmus: modulácia imunitných funkcií, protisvrbivý účinok
    • Vedecké dôkazy: obmedzené, niekoľko malých štúdií ukazuje zmiernenie svrbenia a zápalu
  2. TCM bylinné preparáty:
    • Komplexné zmesi bylín individualizované pre pacienta
    • Často používané byliny: Rehmannia glutinosa, Angelica sinensis, Dictamnus dasycarpus
    • Vedecké dôkazy: zmiešané výsledky, problém štandardizácie a bezpečnosti
  3. Metóda Gua Sha:
    • Škriabanie kože špecializovaným nástrojom
    • Vedecké dôkazy: nedostatočné pre psoriázu

Psychologické prístupy

Vzhľadom na silnú psychosomatickú komponentu psoriázy sú dôležité aj nefarmakologické psychologické prístupy:

  1. Redukcia stresu:
    • Techniky Mindfulness-Based Stress Reduction (MBSR)
    • Vedecké dôkazy: klinické štúdie preukázali zníženie PASI po MBSR intervenciách
  2. Kognitívno-behaviorálna terapia:
    • Zameraná na zmenu myslenia a správania spojeného s ochorením
    • Vedecké dôkazy: zlepšenie kvality života a nepriamy pozitívny vplyv na závažnosť ochorenia
  3. Hypnoterapia:
    • Využitie sugestívnych techník na ovplyvnenie vnímania ochorenia
    • Vedecké dôkazy: obmedzené, niekoľko kazuistík s pozitívnym efektom

Vedecké hodnotenie účinnosti alternatívnych prístupov

Pri hodnotení alternatívnych metód treba zohľadniť:

  1. Kvalitu dôkazov:
    • Väčšina alternatívnych prístupov má limitovanú vedeckú podporu
    • Problém malých vzoriek, chýbajúcich kontrolných skupín a placebového efektu
    • Najlepšie doložená je účinnosť klimatoterapie pri Mŕtvom mori
  2. Bezpečnosť:
    • Prírodné neznamená automaticky bezpečné
    • Riziko liekových interakcií s bylinami
    • Potreba informovať dermatológa o všetkých užívaných doplnkoch
  3. Komplementárny vs. alternatívny prístup:
    • Väčšina metód je vhodná ako doplnok konvenčnej liečby
    • Nahradenie účinnej konvenčnej liečby môže viesť k progresii ochorenia
  4. Individuálna variabilita:
    • Heterogenita psoriázy znamená rozdielnu odpoveď na rovnakú intervenciu
    • Nutnosť personalizovaného prístupu aj v alternatívnej medicíne

Psoriáza a stravovanie

Vzťah medzi stravou a psoriázou je predmetom intenzívneho vedeckého skúmania. Hoci neexistuje žiadna „zázračná diéta“, ktorá by psoriázu vyliečila, rastúce množstvo dôkazov naznačuje, že určité stravovacie vzorce môžu ovplyvniť zápalové procesy v organizme a tým aj priebeh ochorenia.

Efektívne pomáha vyvarovať sa niektorým potravín. Potraviny, ktoré považujú štúdie nájde v tomto nástroji.

Klinické pozorovania a praktické skúsenosti

Z klinickej praxe a dlhodobého pozorovania pacientov s psoriázou zaznamenávame významné zlepšenie stavu u tých, ktorí pristúpili k zásadným zmenám v stravovaní. Eliminačné diéty predstavujú terapeutický prístup, ktorý pri dôslednom dodržiavaní prináša u mnohých pacientov viditeľné zlepšenie stavu pokožky, zníženie zápalu a celkové zmiernenie symptómov.

Na našom pracovisku sledujeme pacientov s rôznym stupňom postihnutia psoriázou, u ktorých implementácia eliminácie potenciálnych potravinových spúšťačov priniesla preukázateľné výsledky. Pozitívne výsledky pozorujeme najmä pri odstránení týchto skupín potravín:

  • Spracované potraviny s vysokým obsahom aditív a konzervantov
  • Rafinované sacharidy a vysokoglykemické potraviny
  • Mliečne výrobky, najmä kravské mlieko
  • Lepok a ďalšie potenciálne zápalové bielkoviny z obilnín
  • Nočné tieňoviny (paradajky, zemiaky, baklažán, papriky)

Pripravili sme pre vás nástroj, kde si môžete pozrieť, ktoré potraviny sú vhodné do eliminačnej diéty

Extrémne eliminácie a carnivore diéta

Osobitne pozoruhodné sú prípady pacientov, ktorí dosiahli významné zlepšenie až remisiu symptómov pri aplikácii extrémnejších foriem eliminácie, ako je napríklad carnivore diéta (stravovanie založené výhradne na konzumácii živočíšnych produktov). Hoci ide o veľmi reštriktívny prístup, ktorý nie je bežne odporúčaný ako prvá voľba, u niektorých pacientov s ťažkými formami psoriázy a nedostatočnou odpoveďou na konvenčnú liečbu priniesol pozitívne výsledky.

Carnivore diéta zahŕňa:

  • Konzumáciu mäsa, rýb, vajec a niektorých mliečnych výrobkov
  • Úplnú elimináciu rastlinnej stravy vrátane ovocia, zeleniny, obilnín, strukovín, orechov a semien
  • Odstránenie všetkých potenciálnych rastlinných alergénov, antinutrientov a lektínov

Teoretický základ účinku tejto extrémnej eliminácie môže spočívať v:

  • Odstránení všetkých možných potravinových spúšťačov zápalu
  • Znížení záťaže imunitného systému
  • Stabilizácii hladiny inzulínu a glukózy v krvi
  • Zmenách v črevnom mikrobióme

Prípadová štúdia – Chad Mendes

Významným príkladom úspechu carnivore diéty pri liečbe psoriázy je prípad profesionálneho MMA zápasníka UFC, Chada Mendesa. Mendes trpel závažnou formou psoriázy, ktorá výrazne ovplyvňovala jeho každodenný život a športovú kariéru.

Po implementácii prísnej carnivore diéty zaznamenal dramatické zlepšenie stavu pokožky a dosiahol remisiu ochorenia, o čom verejne hovoril v niekoľkých podcastoch a na sociálnych sieťach. Jeho prípad získal značnú pozornosť v komunite pacientov s psoriázou aj medzi zdravotníckymi profesionálmi, ktorí sa zaujímajú o vplyv stravy na autoimunitné ochorenia.

Mendes popísal, že pred zmenou stravovania vyskúšal rôzne liečebné postupy vrátane farmakologickej liečby, ale až carnivore diéta mu priniesla výrazné a dlhodobé zlepšenie. Jeho osobná skúsenosť zahŕňa:

  • Takmer úplné vymiznutie psoriatických plakov po niekoľkých mesiacoch
  • Zlepšenie celkovej energie a výkonnosti
  • Udržanie zlepšeného stavu pri dôslednom dodržiavaní stravovacieho režimu
  • Zhoršenie po konzumácii vylúčených potravín

Vedecký pohľad a odporúčania

Hoci anekdotické dôkazy a klinické pozorovania naznačujú potenciálne prínosy carnivore a podobných extrémne reštriktívnych diét, je dôležité zdôrazniť, že:

  1. Chýbajú rozsiahle randomizované kontrolované štúdie špecificky zamerané na carnivore diétu pri psoriáze
  2. Dlhodobé dôsledky takéhoto stravovania nie sú dobre zdokumentované
  3. Existujú potenciálne riziká spojené s elimináciou celých potravinových skupín

Z týchto dôvodov odporúčame:

  • Zvážiť menej extrémne eliminácie ako prvý krok (AIP, paleo, bezlepková diéta)
  • Implementovať akúkoľvek elimináciu pod dohľadom zdravotníckeho odborníka
  • Sledovať nielen kožné prejavy, ale aj celkový zdravotný stav a nutričné parametre
  • Individualizovať prístup podľa reakcie organizmu a celkového zdravotného stavu

Pre pacientov, ktorí zvažujú carnivore diétu, odporúčame:

  • Konzultáciu s dermatológom a nutričným terapeutom
  • Dôsledné monitorovanie krvných parametrov vrátane lipidového profilu
  • Suplementáciu potenciálne deficitných nutrientov
  • Plánovanie reintrodukčnej fázy ak sa dosiahne zlepšenie

Záverom je potrebné zdôrazniť, že hoci pozorujeme sľubné výsledky s eliminačnými diétami vrátane extrémnejších foriem, každý pacient s psoriázou vyžaduje individuálny prístup. Dietetické intervencie by mali byť súčasťou komplexného manažmentu ochorenia, nie jeho jedinou zložkou

Ak viete po anglicky určite odporúčame pozrieť video.

Vedecké dôkazy o vplyve stravy na psoriázu

Vzťah medzi stravou a psoriázou je podporený nasledujúcimi pozorovaniami:

  1. Epidemiologické štúdie:
    • Vyšší výskyt psoriázy v krajinách so „západným“ stravovaním
    • Asociácia medzi psoriázou a metabolickým syndrómom/obezitou
  2. Patofyziologické mechanizmy:
    • Vplyv stravy na črevný mikrobióm a intestinálnu permeabilitu
    • Modulácia systémového zápalu prostredníctvom dietárnych faktorov
    • Vplyv výživy na oxidačný stres a antioxidačnú kapacitu
  3. Intervenčné štúdie:
    • Redukcia hmotnosti vedie k zlepšeniu PASI u obéznych pacientov
    • Niektoré stravovacie režimy vykazujú pozitívny vplyv na aktivitu ochorenia

Protizápalové stravovacie režimy

Niekoľko stravovacích režimov vykazuje potenciálne benefity pri psoriáze:

  1. Stredomorská diéta:
    • Charakteristika: vysoký príjem olivového oleja, rýb, ovocia, zeleniny, celozrnných obilovín, nízky príjem červeného mäsa
    • Vedecké dôkazy: najlepšie dokumentovaný pozitívny efekt
    • Mechanizmy: vysoký obsah omega-3 MK, antioxidantov, vlákniny; nízky glykemický index
  2. Bezlepková diéta:
    • Relevantná najmä pre pacientov s celiakiou alebo gluten-senzitívnou enteropatiou
    • Mechanizmus: zníženie intestinálnej permeability a systémového zápalu
    • Vedecké dôkazy: pozitívny efekt u podskupiny pacientov s gluten-senzitivitou (približne 10-25%)
  3. Diéta s nízkym obsahom FODMAP:
    • Obmedzenie fermentovateľných sacharidov
    • Cieľ: zlepšenie črevného mikrobiómu a zníženie intestinálnej permeability
    • Vedecké dôkazy: limitované, potrebný ďalší výskum
  4. Pegánska diéta (paleo + vegánska):
    • Kombinácia princípov paleolitickej a vegánskej stravy
    • Charakteristika: dôraz na rastlinné zdroje, vylúčenie spracovaných potravín, mlieka a obilnín
    • Vedecké dôkazy: anekdotické, chýbajú rozsiahle štúdie
  5. Intermitentné hladovanie:
    • Rôzne režimy obmedzeného časového príjmu potravy
    • Mechanizmus: modulácia imunitných funkcií, redukcia oxidačného stresu
    • Vedecké dôkazy: predbežné štúdie naznačujú potenciálne benefity

Potraviny, ktorým sa vyhnúť (spúšťače zápalov)

Niektoré potraviny a zložky stravy môžu u predisponovaných jedincov zhoršovať prejavy psoriázy:

  1. Alkohol:
    • Jednoznačne preukázaný negatívny vplyv na psoriázu
    • Mechanizmy: imunomodulácia, zvýšenie intestinálnej permeability, interakcie s liekmi
    • Najsilnejšia asociácia pri pive a tvrdom alkohole
  2. Vysoko spracované potraviny:
    • Charakteristika: vysoký obsah trans-tukov, rafinovaných sacharidov, aditív
    • Mechanizmus: podpora prozápalového stavu, naruženie črevného mikrobiómu
  3. Potraviny s vysokým glykemickým indexom:
    • Biely chlieb, sladkosti, sladené nápoje, biela ryža
    • Mechanizmus: hyperglykémia a hyperinzulinémia podporujú zápal
  4. Červené a spracované mäso:
    • Najmä v kombinácii s vysokoteplotnou úpravou
    • Mechanizmus: tvorba prozápalových zlúčenín (AGEs), vysoký obsah nasýtených tukov
  5. Mliečne výrobky (individuálne):
    • Potenciálny spúšťač u predisponovaných jedincov
    • Mechanizmus: kazeín ako možný spúšťač imunitnej reakcie
  6. Individuálne spúšťače:
    • Niektorí pacienti pozorujú zhoršenie po konzumácii konkrétnych potravín
    • Najčastejšie uvádzané: paradajky, baklažán, paprika (čeľaď ľuľkovité), citrusy, korenie
    • Odporúčaný potravinový denník na identifikáciu

Potraviny s potenciálne pozitívnym vplyvom

Nasledujúce potraviny majú protizápalové vlastnosti a môžu priaznivo ovplyvniť priebeh psoriázy:

  1. Mastné ryby:
    • Losos, makrela, sardinky, pstruh
    • Obsah omega-3 mastných kyselín (EPA, DHA)
    • Mechanizmus: inhibícia prozápalových eikosanoidov
  2. Extra panenský olivový olej:
    • Bohatý zdroj mononenasýtených tukov a polyfenolových zlúčenín
    • Protizápalové a antioxidačné účinky
  3. Kurkuma:
    • Obsahuje kurkumín s významnými protizápalovými vlastnosťami
    • Zlepšenie biologickej dostupnosti v kombinácii s čiernym korením (piperín)
  4. Zelený čaj:
    • Obsahuje katechíny s antioxidačnými a protizápalovými účinkami
    • EGCG (epigalokatechín galát) inhibuje aktiváciu T-buniek
  5. Bobuľové ovocie:
    • Čučoriedky, maliny, jahody, brusnice
    • Vysoký obsah antokyanínov a iných antioxidantov
  6. Orechy a semená:
    • Vlašské orechy, ľanové semienka, chia semienka
    • Zdroj omega-3 ALA, vlákniny a antioxidantov
  7. Fermentované potraviny:
    • Kefír, kombucha, kimchi, kvašená zelenina
    • Podpora zdravého črevného mikrobiómu

Doplnky stravy a vitamíny pri psoriáze

Niektoré doplnky stravy môžu mať podporný účinok v manažmente psoriázy:

  1. Vitamín D:
    • Regulácia imunitného systému a proliferácie keratinocytov
    • Deficit častý u pacientov s psoriázou
    • Odporúčaná kontrola hladiny a suplementácia pri deficite
  2. Omega-3 mastné kyseliny:
    • Dávka: 1-3 g EPA+DHA denne
    • Najlepšie výsledky pri dlhodobom užívaní (>12 týždňov)
  3. Vitamín B12:
    • Potenciálny benefit pri deficite
    • Úloha v metabolizme homocysteínu (marker zápalu)
  4. Probiotické doplnky:
    • Modulácia črevného mikrobiómu
    • Najlepšie výsledky s multikmenovými probiotickými zmesami
  5. Kurkumín (v suplementovej forme):
    • Vysoké dávky potrebné pre terapeutický efekt
    • Lepšia biologická dostupnosť v kombinácii s piperinom alebo v lipozomálnej forme

Stratégia stravovania pri psoriáze

Optimálny prístup k stravovaniu pri psoriáze zahŕňa:

  1. Personalizovaný prístup:
    • Neexistuje univerzálna diéta vhodná pre všetkých pacientov
    • Odporúčané vedenie potravinového denníka na identifikáciu individuálnych spúšťačov
  2. Fokus na celkový stravovací vzorec namiesto jednotlivých potravín:
    • Adopcia stredomorského stravovacieho režimu
    • Dôraz na celé, nespracované potraviny
  3. Manažment hmotnosti:
    • Redukcia hmotnosti pri nadváhe/obezite (5-10% telesnej hmotnosti)
    • Už mierny úbytok hmotnosti vedie k klinicky významnému zlepšeniu
  4. Spolupráca s odborníkmi:
    • Konzultácia s nutričným terapeutom špecializovaným na autoimunitné ochorenia
    • Informovanie dermatológa o všetkých užívaných doplnkoch
  5. Realistické očakávania:
    • Dietetické intervencie ako doplnok, nie náhrada konvenčnej liečby
    • Graduálny, nie okamžitý efekt dietárnych zmien

Tipy na zvládanie psoriázy v každodennom živote

Život s psoriázou predstavuje komplexnú výzvu, ktorá presahuje rámec samotnej liečby. Každodenný manažment ochorenia zahŕňa rôzne stratégie zamerané na zmiernenie príznakov, prevenciu vzplanutí a zlepšenie celkovej kvality života.

Starostlivosť o pokožku a hydratácia

Správna starostlivosť o pokožku predstavuje základ manažmentu psoriázy:

  1. Pravidelná hydratácia:
    • Aplikácia emoliencií minimálne 2x denne, ideálne po kúpeli/sprche na ešte vlhkú kožu
    • Výber vhodných prípravkov: bezparfémové, hypoalergénne, s obsahom ceramidov, urey alebo kyseliny mliečnej
    • Pri psoriáze vo vlasovej časti: používanie špeciálnych olejov pred umytím vlasov
  2. Kúpeľové procedúry:
    • Krátke (10-15 minút) kúpele v teplej, nie horúcej vode
    • Pridanie ovsených koloidov, soli z Mŕtveho mora alebo olejov do kúpeľa
    • Jemné osušenie poklepávaním, nie trením
  3. Odstránenie šupín:
    • Metóda „soak and smear“: namočenie kože nasledované aplikáciou liečiv
    • Používanie keratolytík (prípravky s obsahom kyseliny salicylovej, urey) na redukciu hyperkeratózy
    • Vyhýbanie sa násilnému odstraňovaniu šupín
  4. Ošetrenie prasklín:
    • Aplikácia okluzívnych mastí (vazelína, zinc-oxide) na bolestivé praskliny
    • V prípade potreby použitie hydrokoloidných alebo silikónových náplastí

Oblečenie a hygiena

Správny výber oblečenia a hygienických návykov môže významne ovplyvniť komfort a stav kože:

  1. Oblečenie:
    • Preferencia prirodzených, priedušných materiálov (bavlna, hodváb, ľan)
    • Voľný strih predchádzajúci treniu a mechanickej iritácii
    • Svetlé farby pri rozsiahlom postihnutí (menej viditeľné šupiny)
    • Špeciálne ponožky a rukavice na noc pre zlepšenie penetrácie liečiv
  2. Hygienické prostriedky:
    • Jemné, pH-neutrálne čistiace prípravky bez sulfátov
    • Hypoalergénne pracie prostriedky bez parfumov a farbív
    • Dodatočné pláchanie bielizne pre odstránenie zvyškov pracieho prostriedku
  3. Špecifická starostlivosť o problémové zóny:
    • Vlasová časť: jemné bezsulfátové šampóny, keratolytické prípravky pred umytím
    • Nechty: udržiavanie krátkych nechtov, opatrná manikúra/pedikúra
    • Genitálna oblasť: používanie bavlnenej spodnej bielizne, špecifické prípravky pre citlivé zóny

Zvládanie stresu a relaxačné techniky

Vzhľadom na silnú súvislosť medzi stresom a exacerbáciou psoriázy sú techniky manažmentu stresu esenciálnou súčasťou komplexnej starostlivosti:

  1. Mindfulness a meditácia:
    • Technika MBSR (Mindfulness-Based Stress Reduction) s preukázaným efektom na psoriázu
    • Pravidelná meditačná prax (10-20 minút denne)
    • Aplikácie a online kurzy špeciálne zamerané na zvládanie chronických ochorení
  2. Relaxačné techniky:
    • Progresívna svalová relaxácia
    • Autogénny tréning
    • Vedomé dýchanie (diafragmatické dýchanie)
    • Joga a tai-chi
  3. Psychologická podpora:
    • Individuálna psychoterapia (najmä kognitívno-behaviorálna)
    • Skupinová terapia s inými pacientmi s psoriázou
    • Online podporné skupiny
    • Aplikácie na sledovanie nálady a identifikáciu spúšťačov stresu
  4. Životný rytmus a spánok:
    • Dodržiavanie pravidelného denného režimu
    • Hygiena spánku (7-8 hodín kvalitného spánku)
    • Manažment pracovnej záťaže a time management

Fyzická aktivita a jej vplyv na psoriázu

Pravidelná fyzická aktivita má viacero priaznivých účinkov pre pacientov s psoriázou:

  1. Benefity cvičenia:
    • Redukcia systémového zápalu
    • Pozitívny vplyv na komorbidity (kardiovaskulárne riziko, metabolický syndróm)
    • Zníženie stresu a zlepšenie psychického stavu
    • Posilnenie imunitného systému
  2. Optimálne formy fyzickej aktivity:
    • Aeróbne cvičenie strednej intenzity (chôdza, plávanie, cyklistika)
    • Silový tréning s nižšou záťažou a vyšším počtom opakovaní
    • Cvičenia zamerané na flexibilitu (strečing, joga)
    • Cieľ: 150 minút týždenne, rozdelených do menších jednotiek
  3. Špecifické odporúčania:
    • Plávanie v morskej vode alebo minerálnych prameňoch
    • Opatrnosť pri cvičení v chlorovaných bazénoch (možné vysušenie kože)
    • Nosenie vhodného športového oblečenia (priedušné, nedráždiace)
    • Okamžité osprchovanie po cvičení a aplikácia emoliencií
  4. Manažment psoriatickej artritídy:
    • Prispôsobenie cvičenia aktuálnemu stavu kĺbov
    • Dôraz na cvičenia s nízkym zaťažením kĺbov
    • Spolupráca s fyzioterapeutom na vytvorení individuálneho cvičebného programu

Sociálne aspekty a komunikácia o ochorení

Psoriáza môže významne ovplyvniť sociálny život pacienta, preto je dôležitá stratégia komunikácie a zvládania sociálnych situácií:

  1. Komunikácia s okolím:
    • Príprava stručného, vecného vysvetlenia o povahe ochorenia
    • Zdôraznenie neinfekčnosti psoriázy pri vysvetľovaní
    • Otvorená komunikácia s blízkymi o potrebách a limitáciách
  2. Zvládanie negatívnych reakcií:
    • Stratégie asertívnej komunikácie
    • Edukácia namiesto konfrontácie
    • Využitie informačných materiálov pacientskych organizácií
  3. Intímne vzťahy:
    • Otvorená komunikácia s partnerom
    • Vyrovnanie sa s psoriázou v intímnych oblastiach
    • Psychologická podpora pri problémoch so sebavedomím
  4. Pracovné prostredie:
    • Znalosť pracovnoprávnych aspektov (nároky na úpravy pracoviska, pracovnú dobu)
    • Stratégie komunikácie s nadriadeným a kolegami
    • Vyváženie pracovného zaťaženia a starostlivosti o zdravie

Praktické tipy pre každodenný život

  1. Cestovanie:
    • Plánovanie cieľa cesty s ohľadom na klímu (slnečné destinácie často zlepšujú stav)
    • Dostatočná zásoba liekov a hydratačných prípravkov
    • Lekárske potvrdenie pri cestovaní s liekmi (najmä injekčnými)
    • UV ochrana pri pobyte na slnku
  2. Stravovanie mimo domova:
    • Stratégie pre reštaurácie a spoločenské akcie
    • Komunikácia o diétnych obmedzeniach
    • Aplikácie na sledovanie vhodných reštaurácií
  3. Praktické pomôcky:
    • Špeciálne aplikátory na nedostupné miesta
    • Ergonomické pomôcky pri postihnutí rúk
    • Technológie na monitorovanie ochorenia (aplikácie na sledovanie PASI, spúšťačov)
  4. Finančný manažment:
    • Informácie o úhradách liečby zdravotnými poisťovňami
    • Možnosti sociálnej podpory a príspevkov
    • Plánovanie výdavkov spojených s liečbou

Dlhodobý manažment a prevencia vzplanutí

Prevencia exacerbácií vyžaduje systematický prístup:

  1. Predvídanie a manažment spúšťačov:
    • Vedenie denníka na identifikáciu individuálnych spúšťačov
    • Sezónne úpravy liečby (často intenzívnejšia v zime)
    • Preventívne stratégie pred stresovými situáciami
  2. Spolupráca so zdravotníckym tímom:
    • Pravidelné kontroly u dermatológa
    • Multidisciplinárny prístup (spolupráca s reumatológom, psychológom, nutričným terapeutom)
    • Aktívna účasť na rozhodovaní o liečbe
  3. Kontinuálna edukácia:
    • Sledovanie nových poznatkov o ochorení a liečbe
    • Účasť na edukačných programoch
    • Zapojenie do pacientskych organizácií

Psoriáza a pridružené ochorenia

Psoriáza nie je izolovaným kožným ochorením, ale systémovým zápalovým ochorením, ktoré je spojené s významnými komorbiditami. Porozumenie týmto súvislostiam je kľúčové pre komplexný manažment pacientov a pre predchádzanie dlhodobým komplikáciám.

Psoriatická artritída

Psoriatická artritída (PsA) je chronické zápalové ochorenie kĺbov, chrbtice a úponov, ktoré sa vyskytuje približne u 30% pacientov s psoriázou:

  1. Epidemiológia a rizikové faktory:
    • Prevalencia medzi pacientmi s psoriázou: 6-42% (v priemere 30%)
    • Najčastejší výskyt 5-10 rokov po začiatku kožných prejavov
    • Rizikové faktory: závažná psoriáza, psoriáza nechtov, pozitívna rodinná anamnéza
  2. Klinické manifestácie:
    • Periférna artritída: asymetrické postihnutie drobných kĺbov rúk a nôh
    • Daktylitída: „klobásovité“ opuchy prstov
    • Entezitída: zápal úponov šliach (najčastejšie Achillova šľacha, plantárna fascia)
    • Axiálne postihnutie: zápal sakroiliakálnych kĺbov a chrbtice
    • Artritis mutilans: deštruktívna forma s teleskopickými prstami
  3. Diagnostika:
    • CASPAR kritériá (Classification Criteria for Psoriatic Arthritis)
    • Zobrazovacie metódy: RTG, USG, MRI (detekciam včasných zmien)
    • Laboratórne markery zápalu (CRP, FW – môžu byť normálne)
    • Skríningové nástroje: PEST, PASE, ToPAS
  4. Liečba PsA:
    • Nesteroidné antiflogistiká: symptomatická úľava
    • Konvenčné DMARD: metotrexát (liek prvej voľby), leflunomid, sulfasalazín
    • Biologická liečba:
      • Anti-TNF (adalimumab, etanercept, infliximab, golimumab, certolizumab)
      • Anti-IL17 (secukinumab, ixekizumab)
      • Anti-IL12/23 (ustekinumab)
      • Anti-IL23 (guselkumab)
    • Cielené syntetické DMARD: inhibítory JAK, inhibítory PDE4 (apremilast)
  5. Dlhodobý manažment:
    • Multidisciplinárna spolupráca dermatológa a reumatológa
    • Včasná diagnostika a liečba na prevenciu štruktúrnych zmien
    • Pravidelné monitorovanie aktivity ochorenia (DAS28, DAPSA, MDA)
    • Fyzioterapia a ergoterapia

Metabolický syndróm a kardiovaskulárne riziká

Pacienti s psoriázou majú zvýšené riziko metabolických a kardiovaskulárnych ochorení:

  1. Metabolický syndróm:
    • Zvýšená prevalencia u pacientov s psoriázou (odds ratio 2.2-5.8)
    • Komponenty: centrálna obezita, dyslipidémia, hypertenzia, inzulínová rezistencia
    • Spoločný patofyziologický mechanizmus: chronický systémový zápal
  2. Kardiovaskulárne ochorenia:
    • Zvýšené riziko infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, kardiovaskulárnej mortality
    • Riziko stúpa so závažnosťou psoriázy
    • Psoriáza ako nezávislý rizikový faktor (podobne ako diabetes alebo hypertenzia)
  3. Prevenčné stratégie:
    • Agresívny manažment tradičných kardiovaskulárnych rizikových faktorov
    • Pravidelný skríning (krvný tlak, lipidogram, glykémia)
    • Modifikácia životného štýlu (diéta, fyzická aktivita, zanechanie fajčenia)
    • Zváženie statínov u vysokorizikových pacientov
  4. Vplyv liečby psoriázy na kardiometabolické riziko:
    • Biologická liečba (najmä anti-TNF) môže redukovať kardiovaskulárne riziko
    • Metotrexát asociovaný so znížením kardiovaskulárnej mortality
    • Acitretín a cyklosporín môžu negatívne ovplyvniť lipidový profil a tlak krvi

Zápalové ochorenia čriev

Medzi psoriázou a zápalovými ochoreniami čriev (IBD) – Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou – existuje významná asociácia:

  1. Epidemiologické súvislosti:
    • 3-7x vyššie riziko IBD u pacientov s psoriázou
    • Zdieľané genetické rizikové faktory (IL23R, IL12B, TYK2)
    • Prekrývajúce sa patogenetické mechanizmy (os IL-23/IL-17)
  2. Klinické implikácie:
    • Skríning gastrointestinálnych symptómov u pacientov s psoriázou
    • Opatrnosť pri používaní určitých liekov:
      • IL-17 inhibítory môžu zhoršiť alebo vyvolať IBD
      • Anti-TNF a ustekinumab sú účinné pre obe ochorenia
  3. Diagnostický algoritmus:
    • Symptómy vyžadujúce gastroenterologické vyšetrenie: chronická hnačka, abdominálna bolesť, krv v stolici, nechcený úbytok hmotnosti
    • Laboratórne markery: kalprotektín v stolici, CRP
    • Endoskopické a zobrazovacie metódy

Depresia a úzkostné poruchy

Psychické komorbidity sú u pacientov s psoriázou významne častejšie:

  1. Prevalencia:
    • Depresia: 10-62% (vs. 4-10% v bežnej populácii)
    • Úzkostné poruchy: 7-48%
    • Samovražedné myšlienky: 2.5x častejšie
  2. Bidireckionálny vzťah:
    • Psoriáza zvyšuje riziko depresie (stigmatizácia, chronický zápal)
    • Depresia zhoršuje priebeh psoriázy (stres, neadherencia k liečbe)
    • Spoločný zápalový mechanizmus (cytokínová hypotéza depresie)
  3. Skríning a manažment:
    • Rutinný skríning depresie a úzkosti (PHQ-9, GAD-7)
    • Psychoterapia (kognitívno-behaviorálna terapia)
    • Farmakoterapia (SSRI, SNRI)
    • Kontrola suicidálnych tendencií
  4. Vplyv liečby psoriázy na psychické zdravie:
    • Biologická liečba zlepšuje depresívne príznaky nezávisle od zlepšenia kožných prejavov
    • Zníženie záťaže ochorenia vedie k zlepšeniu kvality života a psychického stavu

Ďalšie relevantné komorbidity

  1. Nealkoholická tuková choroba pečene (NAFLD):
    • 2-3x vyššia prevalencia u pacientov s psoriázou
    • Spoločná patogenéza: metabolický syndróm, inzulínová rezistencia
    • Implikácie pre hepatotoxickú liečbu (metotrexát)
  2. Obštrukčné spánkové apnoe:
    • Vyššia prevalencia u pacientov s psoriázou (odds ratio 2.2-3.9)
    • Spoločný zápalový mechanizmus a súvislosť s obezitou
    • Skríning spánkových porúch
  3. Chronická obličková choroba:
    • Zvýšené riziko u pacientov so závažnou psoriázou
    • Mechanizmus: chronický zápal, nefrotoxické lieky, komorbidity
    • Monitoring renálnych funkcií
  4. Autoimunitné ochorenia:
    • Vyššie riziko iných autoimunitných ochorení (vitiligo, alopecia areata, celiakia)
    • Spoločná genetická predispozícia

Manažment multisystémových prejavov

Komplexný prístup k pacientom s psoriázou a komorbiditami zahŕňa:

  1. Multidisciplinárna spolupráca:
    • Koordinovaná starostlivosť medzi špecialistami (dermatológ, reumatológ, kardiológ, gastroenterológ, psychiater)
    • Centrá pre biologickú liečbu ako koordinačné uzly
  2. Integrovaný skríning:
    • Pravidelné hodnotenie kardiovaskulárneho rizika
    • Skríning príznakov PsA (ideálne pri každej dermatologickej kontrole)
    • Základné metabolické parametre (glykémia, lipidy, krvný tlak)
    • Skríning depresie a úzkosti
    • Skríning zápalových ochorení čriev pri relevantných príznakoch
  3. Optimalizácia liečby:
    • Preferencia liečiv s priaznivým účinkom na komorbidity
    • Vyhýbanie sa liekom zhoršujúcim existujúce komorbidity
    • Liečebné stratégie s potenciálnym benefitom pre viacero ochorení (napr. IL-23 inhibítory pre psoriázu aj IBD)
  4. Edukácia pacienta:
    • Informácie o zvýšenom riziku komorbidít
    • Dôležitosť skríningu a preventívnych opatrení
    • Rozpoznanie varovných príznakov

Život s psoriázou

Psoriáza ako chronické ochorenie významne ovplyvňuje všetky aspekty života pacienta. Napriek pokrokom v liečbe a manažmente zostáva výzvou nielen z medicínskeho, ale aj z psychosociálneho hľadiska.

Kvalita života pacientov

Psoriáza má komplexný dopad na kvalitu života, často porovnateľný alebo závažnejší než pri iných chronických ochoreniach:

  1. Objektívne hodnotenie dopadu na kvalitu života:
    • DLQI (Dermatology Life Quality Index): najčastejšie používaný nástroj
    • PsoDisk: vizuálny nástroj hodnotenia dopadu na 10 oblastí života
    • PSORIASIS-QoL: komplexný nástroj zameraný špecificky na psoriázu
  2. Domény kvality života ovplyvnené psoriázou:
    • Fyzické aspekty: bolesť, svrbenie, poruchy spánku, únava
    • Funkčné aspekty: obmedzenie denných aktivít, pracovné limitácie
    • Psychologické aspekty: znížené sebavedomie, pocit stigmatizácie, úzkosť, depresia
    • Sociálne aspekty: obmedzenie sociálnych interakcií, vyhýbanie sa aktivitám
    • Ekonomické aspekty: priame náklady na liečbu, strata produktivity
  3. Faktory ovplyvňujúce kvalitu života:
    • Lokalizácia lézií (tvár, ruky, genitálie = väčší dopad)
    • Závažnosť a rozsah ochorenia
    • Prítomnosť svrbenia (jeden z najviac limitujúcich príznakov)
    • Psoriatická artritída (významne zhoršuje funkčnú kapacitu)
    • Dostupnosť účinnej liečby
    • Sociálna podpora
  4. Vplyv liečby na kvalitu života:
    • Moderná biologická liečba vedie k dramatickému zlepšeniu DLQI
    • Komplexný prístup (kombinácia farmakoterapie a nefarmakologických intervencií) má najlepšie výsledky
    • Tzv. „MCID“ (minimálna klinicky významná zmena) v DLQI je 4 body

Psychosociálne dopady

Psoriáza ovplyvňuje psychosociálne aspekty života v mnohých rovinách:

  1. Stigmatizácia a diskriminácia:
    • Verejné nepochopenie (mylná predstava o infekčnosti)
    • Sociálne odmietanie a diskriminácia (pracovná, romantická, v poskytovaní služieb)
    • Self-stigmatizácia: internalizácia negatívnych postojov spoločnosti
  2. Dopad na sebaobraz a identitu:
    • Narušenie vnímania vlastného tela (body image)
    • Vyhýbanie sa zrkadlám a fotografiám
    • Pocit straty kontroly nad vlastným telom
    • Úprava životného štýlu a obliekania na zakrytie lézií
  3. Sociálne interakcie:
    • Vyhýbanie sa sociálnym aktivitám (plávanie, šport, spoločenské udalosti)
    • Strach z odmietnutia a negatívneho hodnotenia
    • Vysvetľovanie ochorenia neznámym ľuďom
    • Obmedzenie intímnych vzťahov
  4. Pracovný život:
    • Absenteizmus (neprítomnosť v práci)
    • Prezentizmus (znížená produktivita v práci)
    • Problémy pri pracovných pohovoroch
    • Voľba zamestnania ovplyvnená ochorením
    • Ekonomické dôsledky (nižší príjem, predčasný odchod do dôchodku)
  5. Rodinné vzťahy:
    • Záťaž pre rodinných príslušníkov (časová, finančná, emocionálna)
    • Obavy z dedičnosti ochorenia a rodičovstva
    • Zmena rodinných rolí a dynamiky

Pacientske združenia a zdroje informácií

Pacientske organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore pacientov s psoriázou:

  1. Funkcie pacientskych organizácií:
    • Poskytovanie validných informácií o ochorení a liečbe
    • Psychosociálna podpora (podporné skupiny, poradenstvo)
    • Advokácia (zlepšenie prístupu k liečbe, boj proti stigmatizácii)
    • Zastupovanie záujmov pacientov pri tvorbe zdravotných politík
    • Podpora výskumu
  2. Významné pacientske organizácie:
    • International Federation of Psoriasis Associations (IFPA): globálna strešná organizácia
    • European Federation of Psoriasis Associations (EUROPSO): európska strešná organizácia
    • National Psoriasis Foundation (NPF): najväčšia organizácia v USA
    • Národné organizácie v jednotlivých krajinách
    • Online komunity a fóra
  3. Dôveryhodné zdroje informácií:
    • Webové stránky akademických inštitúcií a odborných spoločností
    • Publikácie pacientskych organizácií
    • Odborné medicínske časopisy s voľným prístupom
    • Edukatívne aplikácie vytvorené v spolupráci s odborníkmi
  4. Zapojenie pacientov do výskumu a vývoja liečby:
    • Participácia pacientov pri dizajne klinických štúdií
    • Zapojenie do definovania relevantných koncových ukazovateľov (PROs – Patient Reported Outcomes)
    • Spolupráca pri tvorbe guidelines a odporúčaní
    • Zakladanie pacientskych registrov

Pracovný život a profesné aspekty

Manažment psoriázy v pracovnom prostredí predstavuje špecifickú výzvu:

  1. Pracovná produktivita a absencia:
    • Psoriáza je asociovaná s 1.8-3.5x vyšším rizikom pracovnej neschopnosti
    • 15-30% zníženie produktivity (prezentizmus)
    • Ekonomické dôsledky: priemerná strata 2.6-4.5 pracovných dní mesačne
  2. Právne aspekty a pracovná legislatíva:
    • Klasifikácia psoriázy ako zdravotného znevýhodnenia v niektorých krajinách
    • Právo na „rozumné úpravy“ pracoviska a pracovných podmienok
    • Ochrana pred diskrimináciou
    • Možnosti flexibilného pracovného času a práce z domova
  3. Stratégie pre pracovné prostredie:
    • Komunikácia s nadriadeným a HR oddelením
    • Úprava pracovného prostredia (vlhkosť vzduchu, teplota)
    • Ergonomické vybavenie pri psoriatickej artritíde
    • Plánovanie pracovných povinností s ohľadom na energetický manažment
  4. Voľba povolania a kariérne plánovanie:
    • Zváženie vhodnosti rôznych profesií (vyhýbanie sa profesiám s vysokým rizikom Köbnerovho fenoménu)
    • Posúdenie vplyvu psychologického stresu v rôznych profesiách
    • Možnosti rekvalifikácie pri závažnom obmedzení

Perspektívy a stratégie zvládania

Dlhodobé zvládanie psoriázy vyžaduje komplexný prístup a adaptačné stratégie:

  1. Akceptácia a psychologická adaptácia:
    • Fázy vyrovnávania sa s chronickým ochorením
    • Techniky akceptácie (Acceptance and Commitment Therapy)
    • Budovanie rezilientného prístupu k ochoreniu
  2. Pacient ako aktívny partner v liečbe:
    • Shared decision making (spoločné rozhodovanie)
    • Self-management (aktívne zapojenie do manažmentu ochorenia)
    • Zdravotná gramotnosť a kontinuálna edukácia
  3. Využitie technológií:
    • Telemedicína v manažmente psoriázy
    • Aplikácie na monitorovanie ochorenia a adherenciu k liečbe
    • Online podporné skupiny a komunity
    • Technologické inovácie v domácej starostlivosti
  4. Holistický prístup k zdraviu:
    • Integrácia konvenčnej liečby a komplementárnych prístupov
    • Fokus na celkové zdravie, nielen na kožné prejavy
    • Well-being a pozitívna psychológia
  5. Nájdenie zmyslu a rastu:
    • Posttraumatický rast a transformačný potenciál chronického ochorenia
    • Využitie skúsenosti s ochorením (peer support, advokácia)
    • Budovanie identity, ktorá integruje, ale nie je definovaná ochorením
Vedecké zdroje
Všeobecné zdroje a prehľadové články
  1. Armstrong AW, Read C. Pathophysiology, Clinical Presentation, and Treatment of Psoriasis: A Review. JAMA. 2020;323(19):1945-1960. doi:10.1001/jama.2020.4006
  2. Michalek IM, Loring B, John SM. A systematic review of worldwide epidemiology of psoriasis. J Eur Acad Dermatol Venereol. 2017;31(2):205-212. doi:10.1111/jdv.13854
  3. Kim WB, Jerome D, Yeung J. Diagnosis and management of psoriasis. Can Fam Physician. 2017;63(4):278-285.
  4. Rendon A, Schäkel K. Psoriasis Pathogenesis and Treatment. Int J Mol Sci. 2019;20(6):1475. doi:10.3390/ijms20061475
  5. Parisi R, Iskandar IYK, Kontopantelis E, et al. National, regional, and worldwide epidemiology of psoriasis: systematic analysis and modelling study. BMJ. 2020;369:m1590. doi:10.1136/bmj.m1590
Patofyziológia a genetika
  1. Tsoi LC, Stuart PE, Tian C, et al. Large scale meta-analysis characterizes genetic architecture for common psoriasis associated variants. Nat Commun. 2017;8:15382. doi:10.1038/ncomms15382
  2. Patrick MT, Stuart PE, Raja K, et al. Genetic signature to provide robust risk assessment of psoriatic arthritis development in psoriasis patients. Nat Commun. 2018;9(1):4178. doi:10.1038/s41467-018-06672-6
  3. Di Meglio P, Villanova F, Nestle FO. Psoriasis. Cold Spring Harb Perspect Med. 2014;4(8):a015354. doi:10.1101/cshperspect.a015354
  4. Hawkes JE, Chan TC, Krueger JG. Psoriasis pathogenesis and the development of novel targeted immune therapies. J Allergy Clin Immunol. 2017;140(3):645-653. doi:10.1016/j.jaci.2017.07.004
Klinické prejavy a diagnostika
  1. Golbari NM, Porter ML, Kimball AB. Current guidelines for psoriasis treatment: a work in progress. Cutis. 2018;101(3S):10-12.
  2. Boehncke WH, Schön MP. Psoriasis. Lancet. 2015;386(9997):983-994. doi:10.1016/S0140-6736(14)61909-7
  3. Griffiths CE, Barker JN. Pathogenesis and clinical features of psoriasis. Lancet. 2007;370(9583):263-271. doi:10.1016/S0140-6736(07)61128-3
  4. Bachelez H. Pustular Psoriasis and Related Pustular Skin Diseases. Br J Dermatol. 2018;178(3):614-618. doi:10.1111/bjd.16232
Psoriatická artritída
  1. Ritchlin CT, Colbert RA, Gladman DD. Psoriatic Arthritis. N Engl J Med. 2017;376(10):957-970. doi:10.1056/NEJMra1505557
  2. Mease PJ, Gladman DD, Papp KA, et al. Prevalence of rheumatologist-diagnosed psoriatic arthritis in patients with psoriasis in European/North American dermatology clinics. J Am Acad Dermatol. 2013;69(5):729-735. doi:10.1016/j.jaad.2013.07.023
  3. Coates LC, Helliwell PS. Psoriatic arthritis: state of the art review. Clin Med (Lond). 2017;17(1):65-70. doi:10.7861/clinmedicine.17-1-65
  4. Ogdie A, Weiss P. The Epidemiology of Psoriatic Arthritis. Rheum Dis Clin North Am. 2015;41(4):545-568. doi:10.1016/j.rdc.2015.07.001
Komorbidity
  1. Takeshita J, Grewal S, Langan SM, et al. Psoriasis and comorbid diseases: Epidemiology. J Am Acad Dermatol. 2017;76(3):377-390. doi:10.1016/j.jaad.2016.07.064
  2. Fang N, Jiang M, Fan Y. Association Between Psoriasis and Subclinical Atherosclerosis: A Meta-Analysis. Medicine (Baltimore). 2016;95(20):e3576. doi:10.1097/MD.0000000000003576
  3. Egeberg A, Thyssen JP, Jensen P, Gislason GH, Skov L. Risk of Myocardial Infarction in Patients with Psoriasis and Psoriatic Arthritis: A Nationwide Cohort Study. Acta Derm Venereol. 2017;97(7):819-824. doi:10.2340/00015555-2657
  4. Alinaghi F, Calov M, Kristensen LE, et al. Prevalence of psoriatic arthritis in patients with psoriasis: A systematic review and meta-analysis of observational and clinical studies. J Am Acad Dermatol. 2019;80(1):251-265.e19. doi:10.1016/j.jaad.2018.06.027
  5. Villani AP, Rouzaud M, Sevrain M, et al. Prevalence of undiagnosed psoriatic arthritis among psoriasis patients: Systematic review and meta-analysis. J Am Acad Dermatol. 2015;73(2):242-248. doi:10.1016/j.jaad.2015.05.001
Liečba: lokálna a systémová
  1. Elmets CA, Leonardi CL, Davis DMR, et al. Joint AAD-NPF guidelines of care for the management and treatment of psoriasis with awareness and attention to comorbidities. J Am Acad Dermatol. 2019;80(4):1073-1113. doi:10.1016/j.jaad.2018.11.058
  2. Menter A, Strober BE, Kaplan DH, et al. Joint AAD-NPF guidelines of care for the management and treatment of psoriasis with biologics. J Am Acad Dermatol. 2019;80(4):1029-1072. doi:10.1016/j.jaad.2018.11.057
  3. Menter A, Gelfand JM, Connor C, et al. Joint American Academy of Dermatology-National Psoriasis Foundation guidelines of care for the management of psoriasis with systemic nonbiologic therapies. J Am Acad Dermatol. 2020;82(6):1445-1486. doi:10.1016/j.jaad.2020.02.044
  4. Kamiya K, Kishimoto M, Sugai J, Komine M, Ohtsuki M. Risk Factors for the Development of Psoriasis. Int J Mol Sci. 2019;20(18):4347. doi:10.3390/ijms20184347
Biologická liečba
  1. Reich K, Papp KA, Armstrong AW, et al. Safety of guselkumab in patients with moderate-to-severe psoriasis treated through 100 weeks: a pooled analysis from the randomized VOYAGE 1 and VOYAGE 2 studies. Br J Dermatol. 2019;180(5):1039-1049. doi:10.1111/bjd.17565
  2. Lebwohl M, Blauvelt A, Paul C, et al. Certolizumab pegol for the treatment of chronic plaque psoriasis: Results through 48 weeks of a phase 3, multicenter, randomized, double-blind, etanercept- and placebo-controlled study (CIMPACT). J Am Acad Dermatol. 2018;79(2):266-276.e5. doi:10.1016/j.jaad.2018.04.013
  3. Gordon KB, Strober B, Lebwohl M, et al. Efficacy and safety of risankizumab in moderate-to-severe plaque psoriasis (UltIMMa-1 and UltIMMa-2): results from two double-blind, randomised, placebo-controlled and ustekinumab-controlled phase 3 trials. Lancet. 2018;392(10148):650-661. doi:10.1016/S0140-6736(18)31713-6
  4. Blauvelt A, Papp KA, Griffiths CE, et al. Efficacy and safety of guselkumab, an anti-interleukin-23 monoclonal antibody, compared with adalimumab for the continuous treatment of patients with moderate to severe psoriasis: Results from the phase III, double-blinded, placebo- and active comparator-controlled VOYAGE 1 trial. J Am Acad Dermatol. 2017;76(3):405-417. doi:10.1016/j.jaad.2016.11.041
Vplyv na kvalitu života a psychosociálne aspekty
  1. Korman NJ, Zhao Y, Pike J, Roberts J, Sullivan E. Patient satisfaction with current psoriasis treatment: a real-world study in the USA. Dermatol Online J. 2016;22(2):13030/qt48v6g0kx.
  2. Kimball AB, Jacobson C, Weiss S, Vreeland MG, Wu Y. The psychosocial burden of psoriasis. Am J Clin Dermatol. 2005;6(6):383-392. doi:10.2165/00128071-200506060-00005
  3. Dalgard FJ, Gieler U, Tomas-Aragones L, et al. The psychological burden of skin diseases: a cross-sectional multicenter study among dermatological out-patients in 13 European countries. J Invest Dermatol. 2015;135(4):984-991. doi:10.1038/jid.2014.530
  4. Svanström C, Lonne-Rahm SB, Nordlind K. Psoriasis and alcohol. Psoriasis (Auckl). 2019;9:75-79. doi:10.2147/PTT.S164104
Výživa a alternatívne prístupy
  1. Afifi L, Danesh MJ, Lee KM, et al. Dietary Behaviors in Psoriasis: Patient-Reported Outcomes from a U.S. National Survey. Dermatol Ther (Heidelb). 2017;7(2):227-242. doi:10.1007/s13555-017-0183-4
  2. Barrea L, Nappi F, Di Somma C, et al. Environmental Risk Factors in Psoriasis: The Point of View of the Nutritionist. Int J Environ Res Public Health. 2016;13(5):743. doi:10.3390/ijerph13050743
  3. Millsop JW, Bhatia BK, Debbaneh M, Koo J, Liao W. Diet and psoriasis, part III: role of nutritional supplements. J Am Acad Dermatol. 2014;71(3):561-569. doi:10.1016/j.jaad.2014.03.016
  4. Debbaneh M, Millsop JW, Bhatia BK, Koo J, Liao W. Diet and psoriasis, part I: Impact of weight loss interventions. J Am Acad Dermatol. 2014;71(1):133-140. doi:10.1016/j.jaad.2014.02.012
  5. Ford AR, Siegel M, Bagel J, et al. Dietary Recommendations for Adults With Psoriasis or Psoriatic Arthritis From the Medical Board of the National Psoriasis Foundation: A Systematic Review. JAMA Dermatol. 2018;154(8):934-950. doi:10.1001/jamadermatol.2018.1412
Manažment v každodennom živote
  1. Dopytalska K, Sobolewski P, Błaszczak A, Szymańska E, Walecka I. Psoriasis in special localizations. Reumatologia. 2018;56(6):392-398. doi:10.5114/reum.2018.80718
  2. Griffiths CEM, Jo SJ, Naldi L, et al. A multidimensional assessment of the burden of psoriasis: results from a multinational dermatologist and patient survey. Br J Dermatol. 2018;179(1):173-181. doi:10.1111/bjd.16332
  3. Menter A, Korman NJ, Elmets CA, et al. Guidelines of care for the management of psoriasis and psoriatic arthritis: section 6. Guidelines of care for the treatment of psoriasis and psoriatic arthritis: case-based presentations and evidence-based conclusions. J Am Acad Dermatol. 2011;65(1):137-174. doi:10.1016/j.jaad.2010.11.055
  4. Bewley A, Burrage DM, Ersser SJ, Hansen M, Ward C. Identifying individual psychosocial and adherence support needs in patients with psoriasis: a multinational two-stage qualitative and quantitative study. J Eur Acad Dermatol Venereol. 2014;28(6):763-770. doi:10.1111/jdv.12174
Pediatrická psoriáza
  1. Bronckers IMGJ, Paller AS, van Geel MJ, van de Kerkhof PCM, Seyger MMB. Psoriasis in Children and Adolescents: Diagnosis, Management and Comorbidities. Paediatr Drugs. 2015;17(5):373-384. doi:10.1007/s40272-015-0137-1
  2. Paller AS, Schenfeld J, Accortt NA, Kricorian G. A retrospective cohort study to evaluate the development of comorbidities, including psychiatric comorbidities, among a pediatric psoriasis population. Pediatr Dermatol. 2019;36(3):290-297. doi:10.1111/pde.13772
  3. Paller AS, Mercy K, Kwasny MJ, et al. Association of pediatric psoriasis severity with excess and central adiposity: an international cross-sectional study. JAMA Dermatol. 2013;149(2):166-176. doi:10.1001/jamadermatol.2013.1078
Najnovšie trendy a výskum
  1. Armstrong AW, Mehta MD, Schupp CW, Gondo GC, Bell SJ, Griffiths CEM. Psoriasis Prevalence in Adults in the United States. JAMA Dermatol. 2021;157(8):940-946. doi:10.1001/jamadermatol.2021.2007
  2. Augustin M, Kromer C, Balieva F, et al. Quality of life in skin diseases: methodological and practical issues. J Eur Acad Dermatol Venereol. 2022;36(4):491-500. doi:10.1111/jdv.17867
  3. McInnes IB, Behrens F, Mease PJ, et al. Secukinumab versus adalimumab for treatment of active psoriatic arthritis (EXCEED): a double-blind, parallel-group, randomised, active-controlled, phase 3b trial. Lancet. 2020;395(10235):1496-1505. doi:10.1016/S0140-6736(20)30564-X
  4. Warren RB, Blauvelt A, Poulin Y, et al. Efficacy and safety of risankizumab vs. secukinumab in patients with moderate-to-severe plaque psoriasis (IMMerge): results from a phase III, randomized, open-label, efficacy-assessor-blinded clinical trial. Br J Dermatol. 2021;184(1):50-59. doi:10.1111/bjd.19341
Odborné spoločnosti a odporúčania
  1. Webová stránka Európskej akadémie dermatológie a venerológie (EADV): https://www.eadv.org
  2. Webová stránka Americkej akadémie dermatológie (AAD): https://www.aad.org
  3. Webová stránka Národnej nadácie pre psoriázu (NPF): https://www.psoriasis.org
  4. Webová stránka Medzinárodnej federácie pacientskych organizácií pre psoriázu (IFPA): https://ifpa-pso.com
  5. Smith CH, Yiu ZZN, Bale T, et al. British Association of Dermatologists guidelines for biologic therapy for psoriasis 2020: a rapid update. Br J Dermatol. 2020;183(4):628-637. doi:10.1111/bjd.19039

Related Posts

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prihláste sa na odber

Nezmeškajte dôležité informácie! Prihláste sa na odber noviniek o zdraví a liečbe autoimunitných ochorení.

Návrat hore