Čo to je Crohnova choroba?
Crohnova choroba je chronické zápalové ochorenie tráviaceho traktu, ktoré patrí medzi tzv. nešpecifické zápalové ochorenia čriev (IBD – Inflammatory Bowel Disease).
Na rozdiel od bežných zažívacích ťažkostí ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastné tkanivá čreva, čo vedie k zápalu, bolestiam a poruchám vstrebávania živín (Hanauer SB. 2006).
Zápal môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice – od úst až po konečník – no najčastejšie zasahuje koncovú časť tenkého čreva (terminálne ileum) a začiatok hrubého čreva. Charakteristickým znakom je tzv. segmentový zápal – teda striedanie postihnutých a zdravých úsekov čreva.
Zápal navyše zasahuje celú hrúbku steny čreva, čo zvyšuje riziko komplikácií ako fistuly, abscesy či zúženiny (Baumgart DC, Sandborn WJ., 2013).
Ochorenie sa typicky objavuje u mladých dospelých medzi 15. a 35. rokom života, no môže sa rozvinúť v akomkoľvek veku. (Kelsen J, Baldassano R. 2008).
- zdravé črevo vs črevo postihnuté crohnom
Video, ktoré pojednáva o základych informáciach o crohnovej chorobe.
Crohnova choroba vs. ulcerózna kolitída
Hoci sa obe ochorenia zaraďujú medzi IBD, majú viaceré zásadné rozdiely:
| Vlastnosť | Crohnova choroba | Ulcerózna kolitída |
|---|---|---|
| Postihnutá oblasť | Hocikde v tráviacom trakte | Len hrubé črevo a konečník |
| Rozloženie zápalu | Nerovnomerné, segmentové | Súvislé, začína v konečníku |
| Hĺbka postihnutia | Celá stena čreva | Iba sliznica |
| Príznaky | Bolesť brucha, hnačka, únava, fistuly | Krvavá hnačka, nutkanie, rektálna bolesť |
| Riziko operácie | Vyššie (až 70 % pacientov potrebuje chirurgický zákrok) | Nižšie (často postačuje odstránenie časti hrubého čreva) |
| Riziko rakoviny | Zvýšené v prípade dlhodobého zápalu | Výrazne vyššie po 10+ rokoch trvania |
Epidemiologický profil
Incidencia Crohnovej choroby na Slovensku sa odhaduje na 3,1 až 14,6 nových prípadov na 100 000 obyvateľov ročne.
Najčastejšie sa ochorenie diagnostikuje vo veku od 20 do 35 rokov. Výskyt je výrazne vyšší v mestských oblastiach – až 2- až 4-násobne v porovnaní s vidiekom, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov pri vzniku ochorenia.
V posledných rokoch odborné štúdie upozorňujú aj na nárast počtu pediatrických prípadov. Až 10 % novodiagnostikovaných pacientov tvorí populácia mladšia ako 18 rokov, čo predstavuje významnú výzvu pre skorú diagnostiku a manažment choroby u detí.
2. Aké sú príznaky Crohnovej choroby?
Príznaky Crohnovej choroby sa líšia v závislosti od postihnutej časti tráviaceho traktu, rozsahu zápalu a individuálnej odpovede organizmu. Pre ochorenie je typický striedavý priebeh – obdobia pokoja (remisia) a aktívne fázy ochorenia (tzv. flare-up).
Tráviace príznaky
Najčastejším prejavom ochorenia je chronická hnačka, ktorá môže byť aj niekoľkokrát denne. Hnačka je často sprevádzaná hlienom alebo prímesou krvi. Bolesť brucha býva lokalizovaná najmä v pravom podbruší a môže byť kolikovitá.
Pacienti často trpia nechutenstvom, čo vedie k chudnutiu. V akútnych fázach sa pridáva aj nadúvanie, pocit neúplného vyprázdnenia, nevoľnosť alebo zvracanie.
Štúdie uvádzajú, že hnačka a bolesti brucha sú prítomné u viac ako 70 % pacientov pri stanovení diagnózy (Baumgart DC, Sandborn WJ. 2013).
Mimočrevné príznaky
Crohnova choroba nepostihuje len tráviaci trakt. U časti pacientov sa objavujú aj tzv. extraintestinálne prejavy. Tie môžu zasiahnuť kožu, oči, kĺby alebo pečeň. Vyskytujú sa približne u 25–40 % pacientov (Levine A, Koletzko S, Turner D, 2014).
Medzi najčastejšie patria únava, horúčka, bolestivé afty v ústach, zápaly kĺbov (artritída), kožné zápaly ako erythema nodosum či pyoderma gangrenosum, a tiež zápaly očí (napr. uveitída). Chronický zápal môže spôsobiť aj rednutie kostí, poruchy rastu u detí alebo zníženie vstrebávania živín.
Kedy vyhľadať odborníka
Odborné vyšetrenie je na mieste, ak sa u pacienta opakovane objavia bolesti brucha bez známej príčiny, krv v stolici, výrazné chudnutie, dlhodobé hnačky alebo ak sa pridružia mimočrevné prejavy.
Skoré zachytenie ochorenia umožňuje lepšie zvládnutie liečby a znižuje riziko komplikácií.
3. Prečo vzniká Crohnova choroba?
Presná príčina vzniku Crohnovej choroby nie je dodnes známa. Výskumy naznačujú, že ide o kombináciu viacerých faktorov – genetických predispozícií, poruchy imunitného systému a vplyvu prostredia. U jednotlivých pacientov môže zohrávať kľúčovú úlohu iný faktor alebo ich kombinácia.
Genetika
Ľudia s Crohnovou chorobou majú častejšie výskyt ochorenia v rodine. U priamych príbuzných je riziko vzniku približne 10- až 15-násobne vyššie ako u bežnej populácie. Významnú úlohu zohráva napríklad mutácia v géne NOD2/CARD15, ktorý sa podieľa na rozpoznávaní baktérií v čreve (Hugot JP, 2001).
Porucha imunitného systému
Crohnova choroba patrí medzi autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém omylom napáda vlastné bunky črevnej sliznice. Namiesto kontrolovanej obrany proti patogénom vzniká prehnaná a chronická zápalová reakcia. Tá vedie k poškodeniu črevného tkaniva, tvorbe vredov a narušeniu vstrebávania živín (Xavier RJ, Podolsky DK. 2007).
Významnú úlohu zohráva mikrobióm čreva – súbor baktérií a iných mikroorganizmov, ktoré v čreve žijú. U pacientov s Crohnovou chorobou dochádza k narušeniu rovnováhy medzi „dobrými“ a „škodlivými“ mikroorganizmami, čo môže prispievať k zápalu (Frank DN, 2007).
Vplyv prostredia a životného štýlu
Spúšťačom ochorenia môžu byť aj vonkajšie faktory, ako napríklad:
- fajčenie – zvyšuje riziko vzniku aj závažnosť priebehu ochorenia,
- stres – hoci nie je priamou príčinou, môže zhoršiť priebeh,
- infekcie – niektoré infekcie môžu narušiť imunitnú rovnováhu,
- užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) – môže prispieť k poškodeniu črevnej sliznice,
- strava bohatá na rafinované cukry, tuky a aditíva, ktorá ovplyvňuje črevnú bariéru a mikrobióm.
Zaujímavá je aj tzv. hygienická hypotéza, ktorá predpokladá, že moderný, „príliš čistý“ životný štýl znižuje expozíciu mikroorganizmom v detstve, čím sa imunitný systém nedostatočne trénuje a neskôr reaguje neprimerane (Strachan DP. Hay fever, hygiene, and household size. BMJ. 1989).
4. Ako prebieha diagnostika?
Diagnostika Crohnovej choroby môže byť náročná najmä v počiatočných štádiách, pretože jej príznaky sú často nešpecifické a môžu pripomínať iné ochorenia tráviaceho traktu – ako napríklad syndróm dráždivého čreva alebo infekcie. Správna diagnóza si vyžaduje kombináciu anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych testov, endoskopie, zobrazovacích metód a histológie.
Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie
Lekár sa najprv zameriava na popis príznakov, ich trvanie a závažnosť. Dôležité sú informácie o výskyte podobných ochorení v rodine, častosti stolice, prítomnosti krvi alebo hlienu, úbytku hmotnosti, únavy či horúčky. Súčasťou fyzikálneho vyšetrenia je pohmat brucha, vyhľadávanie citlivosti, hmatateľných rezistencií alebo známok komplikácií.
Laboratórne vyšetrenia
Krvné testy hodnotia známky zápalu (napr. zvýšený C-reaktívny proteín, sedimentácia erytrocytov), anémiu, hladiny vitamínu B12 alebo železa. V stolici sa sleduje prítomnosť infekčných patogénov a predovšetkým sa meria hladina kalprotektínu, ktorá odráža aktivitu zápalu v črevnej sliznici. Kalprotektín patrí medzi najcitlivejšie neinvazívne markery črevného zápalu (Van Rheenen, 2010).
Endoskopické vyšetrenia
Zlatým štandardom je kolonoskopia s odberom vzoriek sliznice na histologické vyšetrenie. Pri Crohnovej chorobe sú typické segmentálne zápaly, hlboké ulcerácie a zúženiny. Ak existuje podozrenie na postihnutie tenkého čreva, vykonáva sa enteroskopia alebo kapsulová endoskopia, ktorá umožňuje vizualizáciu tenkého čreva pomocou prehltnutej kapsuly so zabudovanou kamerou.
Zobrazovacie metódy
Pri podozrení na komplikácie (napr. fistuly, abscesy, striktúry) sa využívajú neinvazívne zobrazovacie metódy ako magnetická rezonancia enterografia (MRE) alebo CT enterografia. Tieto metódy umožňujú zhodnotiť rozsah ochorenia aj mimo sliznice čreva. V niektorých prípadoch sa využíva aj ultrazvuk brušnej dutiny.
Histológia
Vzorky odobrané počas endoskopie sa skúmajú pod mikroskopom. Pre Crohnovu chorobu je charakteristický granulomatózny zápal s výskytom lymfocytov a zápalových infiltrátov, ktoré môžu zasahovať celú hrúbku črevnej steny.
5. Možnosti liečby
Farmakologická liečba
Výber liečby sa riadi Montrealskou klasifikáciou, ktorá zohľadňuje vek pacienta, lokalizáciu ochorenia a jeho aktivitu. Liečba má dve hlavné fázy – indukciu remisie a jej udržiavanie. V prípade komplikácií sa liečba rozširuje o špecifické postupy.
Indukcia remisie
- Kortikosteroidy: napríklad budesonid v dávke 9 mg denne sa využíva pri postihnutí ileocekálnej oblasti.
- Biologická liečba: infliximab (5 mg/kg) sa podáva v intervaloch, zvyčajne v 0., 2. a 6. týždni, následne každých 8 týždňov.
Udržiavacia liečba
- Imunomodulátory: azatioprín v dávke 2–2,5 mg/kg denne slúži na prevenciu relapsov.
- Anti-TNF protilátky: adalimumab (40 mg každé 2 týždne) sa používa u pacientov s ťažším priebehom alebo pri intolerancii na konvenčnú liečbu.
Liečba komplikácií
- Antibiotiká: metronidazol (500 mg 3× denne) sa osvedčil najmä pri liečbe perianálnych fistúl.
- Inhibítory integrínov: vedolizumab je vhodný pre pacientov s formou ochorenia, ktorá nereaguje na kortikosteroidy ani anti-TNF lieky.
Chirurgická liečba
Až 40–60 % pacientov potrebuje chirurgický zákrok do 10 rokov od stanovenia diagnózy. Operácie sa najčastejšie indikujú pri:
- striktúrach spojených s obštrukciou čreva,
- perforáciách a fistulizujúcich léziách,
- refraktérnom zápale, ktorý nereaguje na medikamentóznu liečbu.
Cieľom chirurgického prístupu je maximálne zachovanie črevného tkaniva. Napriek operácii sa však ochorenie často vracia – recidíva v oblasti anastomózy sa objavuje u 30–50 % pacientov do 5 rokov od resekcie.
Nutričné intervencie
Diétne odporúčania sa prispôsobujú fáze ochorenia, nutričnému stavu a individuálnej tolerancii pacienta.
V akútnej fáze
- preferuje sa nízkozvyškovová diéta, bez laktózy a nerozpustnej vlákniny,
- v prípade potreby sa nasadzuje enterálna výživa s polymérnymi formuláciami (napr. Nutridrink, Modulen IBD).
V remisnej fáze
- odporúča sa stredomorský typ stravy, bohatý na ovocie, zeleninu, ryby a olivový olej, AIP diet, low fod map
- dopĺňa sa vitamín D (2000–4000 IU denne) a vápnik, najmä u pacientov s osteopéniou alebo liečených kortikosteroidmi.
Štúdie ukazujú, že exklúzna enterálna výživa počas 6–8 týždňov dokáže navodiť remisiu u 60–80 % detských pacientov, pričom sa znižuje zápal bez potreby kortikosteroidov
Probiotiká a mikrobióm
Aj keď je úloha probiotík pri Crohnovej chorobe predmetom výskumu, doterajšie meta-analýzy zatiaľ nepreukázali významný prínos probiotík pri udržiavaní remisie alebo liečbe akútnej fázy ochorenia.
Niektoré kmene ako Saccharomyces boulardii a Lactobacillus rhamnosus GG však vykazujú pozitívny vplyv na kvalitu života a celkový stav črevného mikrobiómu. Významne sa skúma aj využitie fekálnej transplantácie, hoci zatiaľ nie je štandardom liečby.
6. Život s Crohnovou chorobou
Crohnova choroba je celoživotná diagnóza, ktorá môže výrazne zasiahnuť do každodenného života pacienta. Vďaka pokroku v liečbe a lepšiemu pochopeniu ochorenia však dnes mnohí pacienti vedú plnohodnotný život. Kľúčom je individuálne prispôsobená liečba, včasné rozpoznanie zhoršenia a aktívna spolupráca s odborníkmi.
Priebeh ochorenia a zvládanie fáz
Typickým znakom Crohnovej choroby je striedanie období remisie (bez príznakov) a flare-up fáz (zhoršenie stavu). Niektoré faktory ako stres, nesprávna strava, infekcie či nedodržiavanie liečby môžu prispieť k opätovnému vzplanutiu zápalu.
V čase zhoršenia je dôležité:
- okamžite konzultovať zmeny so svojím gastroenterológom,
- prehodnotiť nastavenie liečby,
- zamerať sa na šetriacu stravu a dostatok odpočinku.
Duševné zdravie
Chronické ochorenie ako Crohnova choroba môže ovplyvniť aj psychiku. Časté návštevy toalety, bolesti či strach z nečakaného zhoršenia ochorenia môžu viesť k úzkosti, depresii alebo sociálnemu vylúčeniu. Podľa štúdií trpí depresívnymi príznakmi až 20–30 % pacientov s IBD (Mikocka-Walus, 2016).
Preto je dôležité:
- hovoriť otvorene o svojich obavách s odborníkom,
- zapojiť sa do podporných skupín pacientov,
- udržiavať pravidelnú fyzickú aktivitu (v rozsahu, aký pacient zvláda).
Praktické rady pre každodenný život
- Denník príznakov: Pomáha odhaliť spúšťače a hodnotiť účinnosť liečby.
- Príprava na cestovanie: Vždy mať po ruke lieky, vlhčené obrúsky a poznať najbližšiu toaletu.
- Komunikácia s okolím: Rodina, kolegovia a priatelia by mali vedieť, čo ochorenie obnáša – uľahčuje to pochopenie aj v náročných situáciách.
- Stravovanie mimo domova: Preferovať jednoduché a čerstvé jedlá. Pri neistote voliť overené potraviny, ktoré pacient toleruje.
Podpora a komunita
Zdieľanie skúseností s ostatnými pacientmi prináša cenné rady a psychickú úľavu. Na Slovensku fungujú napríklad podporné skupiny cez platformy ako CrohnClub.sk, kde si pacienti vymieňajú tipy, skúsenosti s liekmi, lekármi aj stravou.
7. Najnovšie vedecké výskumy
Súčasný výskum v oblasti Crohnovej choroby odhaľuje komplexnú sieť interakcií medzi genetickými faktormi, epigenetickými zmenami, črevným mikrobiómom a environmentálnymi spúšťačmi. Tieto faktory spoločne ovplyvňujú imunitnú rovnováhu a črevnú bariéru, čím prispievajú k vzniku a chronickému priebehu ochorenia.
Genetické a epigenetické mechanizmy
Genomové asociačné štúdie (GWAS) identifikovali viac než 350 genetických variantov asociovaných s Crohnovou chorobou. Takmer polovica z nich ovplyvňuje funkcie vrodeného a adaptívneho imunitného systému. Mutácie v génoch ako NOD2 a ATG16L1 súvisia s narušenou autofágiou a zníženou schopnosťou eliminovať intracelulárne patogény.
Epigenetické štúdie preukázali, že environmentálne toxíny, napríklad pesticídy, môžu indukovať hypermetyláciu promotora génu IL10, čo vedie k zníženej produkcii protizápalových cytokínov. Tento mechanizmus môže vysvetľovať zvýšený výskyt Crohnovej choroby v poľnohospodárskych regiónoch.
Imunitná dysregulácia
Mutácie v géne IRGM ovplyvňujú schopnosť makrofágov vykonávať tzv. xenofágiu – cielené ničenie vnútrobunkových baktérií. Následkom je prežitie patogénnych kmeňov Escherichia coli (AIEC), ktoré spúšťajú aktiváciu NLRP3 inflamazómu a produkciu zápalových mediátorov ako IL-1β.
Mikrobióm a metabolizmus
Metagenomické analýzy odhalili štyri hlavné zápalové profily črevného mikrobiómu u pacientov s Crohnovou chorobou, s dominanciou kmeňov E. coli, Clostridium difficile, Bacteroides vulgatus a Collinsella aerofaciens. Tieto baktérie produkujú prozápalové látky ako sukcinát, ktorý aktivuje epitelový transkripčný faktor HIF-1α a stimuluje tvorbu IL-1β.
Vplyv viromu a environmentálnych faktorov
Pacienti s Crohnovou chorobou majú zvýšené zastúpenie bakteriofágov (napr. Caudovirales), ktoré prenášajú gény pre adhézne faktory, beta-laktamázy či siderofóry, čím zvyšujú virulenciu patogénnych baktérií.
Moderné aditíva ako emulgátory (CMC, polysorbát-80) narúšajú črevnú bariéru a zvyšujú jej priepustnosť. Mikročastice plastov (napr. polyetylén) boli detegované v makrofágoch lamina propria pacientov a preukázali schopnosť narušiť autofágiu a zvýšiť oxidačný stres v bunkách.
Inovatívne hypotézy
Výskum osí črevo–mozog ukazuje, že vagová stimulácia dokáže modulovať zápalovú odpoveď cez aktiváciu nikotínových receptorov a podporu Treg buniek. Chronický stres naopak znižuje vagový tonus a podporuje aktiváciu sympatiku, čo koreluje s relapsmi ochorenia.
Zaujímavá je aj metabolická adaptácia epitelu – tzv. Warburgov efekt – pri ktorom bunky prechádzajú z oxidatívnej fosforylácie na glykolýzu. Tento proces vytvára laktátové prostredie podporujúce rast patobiontov ako Veillonella spp.
Terapeutické implikácie
Medzi najperspektívnejšie smery výskumu patrí fágová terapia cielená na AIEC, ktorá v štúdii FACHEC preukázala pokles fekálneho kalprotektínu o 78 % a endoskopickej aktivity o 4,2 bodu. Ďalšou možnosťou sú postbiotiká obsahujúce butyrát, ktoré posilňujú epitelovú bariéru aktiváciou PPARγ.
Tieto nové zistenia menia pohľad na Crohnovu chorobu ako výlučne črevné ochorenie a posúvajú ju do roviny systémovej poruchy interakcie medzi genomom, mikrobiómom a prostredím.
Vynikajúco! Tu je upravený článok o Crohnovej chorobe s doplnenými sekciami, ktoré sme prediskutovali:
Crohnova choroba je chronické zápalové ochorenie tráviaceho traktu, ktoré patrí medzi tzv. nešpecifické zápalové ochorenia čriev (IBD – Inflammatory Bowel Disease). Na rozdiel od bežných zažívacích ťažkostí ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastné tkanivá čreva, čo vedie k zápalu, bolestiam a poruchám vstrebávania živín (Hanauer SB. 2006).
Zápal môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice – od úst až po konečník – no najčastejšie zasahuje koncovú časť tenkého čreva (terminálne ileum) a začiatok hrubého čreva. Charakteristickým znakom je tzv. segmentový zápal – teda striedanie postihnutých a zdravých úsekov čreva. Zápal navyše zasahuje celú hrúbku steny čreva, čo zvyšuje riziko komplikácií ako fistuly, abscesy či zúženiny (Baumgart DC, Sandborn WJ., 2013).
Ochorenie sa typicky objavuje u mladých dospelých medzi 15. a 35. rokom života, no môže sa rozvinúť v akomkoľvek veku (Kelsen J, Baldassano R. 2008).
Incidencia Crohnovej choroby na Slovensku sa odhaduje na 3,1 až 14,6 nových prípadov na 100 000 obyvateľov ročne. Najčastejšie sa ochorenie diagnostikuje vo veku od 20 do 35 rokov. Výskyt je výrazne vyšší v mestských oblastiach – až 2- až 4-násobne v porovnaní s vidiekom, čo poukazuje na význam environmentálnych faktorov pri vzniku ochorenia.
V posledných rokoch odborné štúdie upozorňujú aj na nárast počtu pediatrických prípadov. Až 10 % novodiagnostikovaných pacientov tvorí populácia mladšia ako 18 rokov, čo predstavuje významnú výzvu pre skorú diagnostiku a manažment choroby u detí.
Štúdie ukazujú, že exklúzna enterálna výživa počas 6–8 týždňov dokáže navodiť remisiu u 60–80 % detských pacientov, pričom sa znižuje zápal bez potreby kortikosteroidov.
8. Prognóza a preventívne opatrenia
Prognóza
Crohnova choroba je chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje celoživotnú liečbu a manažment.
Napriek tomu, s pokrokom v medicíne a dostupnými terapeutickými možnosťami, môžu dnes pacienti s Crohnovou chorobou viesť plnohodnotný a aktívny život.
Cieľom liečby je dosiahnuť a udržiavať remisiu (obdobie bez príznakov), minimalizovať frekvenciu a závažnosť vzplanutí a predchádzať komplikáciám. Dôležitá je pravidelná kontrola u gastroenterológa a dodržiavanie odporúčanej liečby.
Preventívne opatrenia
Hoci neexistuje špecifická prevencia vzniku Crohnovej choroby, niektoré faktory životného štýlu môžu pomôcť zmierniť priebeh ochorenia alebo znížiť riziko vzplanutí u už diagnostikovaných pacientov:
- Zdravý životný štýl: Vyvážená strava bohatá na nespracované potraviny, ovocie, zeleninu a celozrnné výrobky môže podporiť zdravý črevný mikrobióm.
- Prestať fajčiť: Fajčenie je jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov pre vznik a zhoršenie Crohnovej choroby. Prestať fajčiť môže výrazne zlepšiť prognózu.
- Redukcia stresu: Hoci stres nie je priamou príčinou, môže spúšťať alebo zhoršovať príznaky. Techniky ako joga, meditácia alebo dychové cvičenia môžu pomôcť zvládať stres.
- Dostatočný spánok: Kvalitný spánok podporuje celkové zdravie a imunitný systém.
- Pravidelná fyzická aktivita: Prispôsobená individuálnym možnostiam, môže pomôcť zlepšiť náladu a znížiť stres.
- Dodržiavanie liečby: Pre pacientov s diagnostikovanou Crohnovou chorobou je kľúčové dôsledné dodržiavanie predpísanej liečby, aj v období remisie.
Zdroje
Pre viac informácií a podporu odporúčame navštíviť:
- CrohnClub.sk: Slovenská pacientska organizácia poskytujúca podporu a informácie pre pacientov s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou.
- European Federation of Crohn’s & Ulcerative Colitis Associations (EFCCA): Európska federácia združujúca pacientske organizácie, ktorá poskytuje rozsiahle informácie a zdroje v angličtine a iných jazykoch.
- Crohn’s & Colitis Foundation (USA): Jedna z najväčších svetových organizácií zameraných na IBD, ktorá ponúka množstvo vedeckých informácií, podpory a zdrojov.
